Veronika Senková
Všetci ma ignorujú
Odkedy bývam na siedmom poschodí, viem, aké je to byť kardinálne ignorovanou.
Dôverčivá mladá študentská duša so starosvetským citom pre krásu a spravodlivosť. V duchu výroku "Hodně čti, piš, přemýšlej, aby ses uměl vyjádřit až budeš chtít." sa snažím veľa čítať a odteraz už aj hádam čo najviac písať. Zoznam autorových rubrík: Mytológia ála Celtic, ~Musique~, .::Fantazmagorónne::., Dve besné a čo sa pridá, Úvahy, Tolkien, Poése, Škola, Herný kolotoč, Obrazy a grafiky, KOMIX, Nezaradené
Odkedy bývam na siedmom poschodí, viem, aké je to byť kardinálne ignorovanou.
To viete, keď žijete v domácnosti, kde otec pracuje ako správca sietí a brat študuje informatiku, často ste svedkom bizarných situácií. A niekedy tie situácie stačí len vtipne okomentovať ;)
Vďaka pán Giger - vaša tvorivá činnosť poznačila jedno malé dievčatko do konca života...
Obvykle sa mi na Vianoce pošťastí dostať nejaký ten nový disk, alebo grafickú kartu. Tieto Vianoce som okrem klasického hardwaru dostala jedného malého tigríka :)
Stále nesneží, atmosféra Vianoc mešká a mňa milujú dvaja páni...
Máte niekedy túžby, na vyplnenie ktorých musíte čakať? Napríklad aj do Vianoc? A lezie vám to na nervy? Moja rada – buďte radi, že máte aspoň normálnu karmu.
Dnes sme sa išli ja, Bashka a Dominik kultivovane naobedovať do mesta.
Aby bolo jasné, nie som proti podobným výčinom – vždy napokon dopadnú tak, že sa po istom čase človek obzrie niekam späť a smeje sa najviac ako sa len dá. To je na čase to pekné – primerane skresľuje a vyhladzuje hrany. Ale, ako hovorí moja milá pani profesorka Pravdová, poďme k meritu veci. Celý tento článoček, zdá sa, môže byť vnímaný aj ako úvod do života jednej Veroniky, ergo mňa, pretože začíname v roku 2001, kedy jedna ešte vcelku nízka a trošku pehatá Veronika mala horkosladkých šestnásť.