Možno by sme mali povedať "Kto sú elfovia?" pretože verím, že to, čoelfovia reprezentujú, je večné. „Sväté víly a nesmrteľní elfovia“ akohovorí Tolkien v jednej z raných prác. Je evidentné, že Tolkien chcel, aby symbolizovali niečo v protikladek doslovne pravdivým, objektívnym bytostiam. Takými by totiž naozaj mohlibyť, ale v kontexte Tolkienových štúdií čelíme obrazu za obrazom, ktorý nás nabáda chápať elfov ako čosi viac než len postavy v príbehu.Gildor Inglorion („In glory?“ = „V sláve?“) - keď ho prvýkrát stretáme v LOTR, je viac postavou akoby Boha- Slnkanež, povedzme, „pastierskym“ elfím kráľom v Hobitovi. Isteže, ale nesmieme urobiť chybu a stavať elfiurasu na piedestál; i keď sú v porovnaní s nami božskí; nie súdokonalí. Dokonca ani Ilúvatar nie je dokonalý, pretože nedokázal predvídaťzmýšľanie Melkora alebo odvíjanie sa ďalších udalostí. Bezchybné božstvo bynenechalo v univerze žiadny priestor pre slobodnú vôľu, a Tolkien sakrvopotne snaží ukázať nám, ako silno verí v moc vôle, čokoľvek užniektoré z jeho postáv hovoria v kontexte mýtov. Prinajmenšom alemôžeme povedať, že elfovia v sebe prechovávajú viac božskej podstaty, nežľudská rasa.
******
Taktiež nie je žiadna náhoda,že sú elfovia stotožňovaní s hviezdami; najstaršie koreňové slovo v Quenyije el-, a neznie len v samotnommene elfov, ale aj v prvom slove vyrieknutom v Stredozemi, ele- (pozrite!), ako reakcia Eldar, keďpo prvýkrát uzreli hviezdy. Nie bezdôvodne sú neustále spájaní s obrazommdlého svetla a tlmených farieb, ako sivo- strieborná, hnedá, prírodnázelená a tak ďalej. Tieto šeré chvíle dňa sú presne tie, v ktorých saobjavujú hviezdy, srdce sa spomaľuje a my viac načúvame nepatrnej rečivetra a oblohy, hviezd a svetla, všetkým ako mocným odrazomvševediaceho ducha, v každodennom živote nepovšimnutého, a predsavečne prítomného.
*****
Elfovia sú človek ako taký (takako aj Orkovia sú ľudské ´ zosmiešnené, nie odzrkadlené ´ bytie). V prvomrade sú predovšetkým umelcami; tvoria, pretože je to prirodzená túžba, nebojmesa povedať inštinkt, ľudstva. A ich najmocnejším výtvorom je jazyk, zdá sa(pokiaľ sa praslovo el- zrodilo v ich mysliach), že je dôsledkomčírej radosti zo sveta. A táto radosť preniká všetkými ich tvorivýmičinmi. Čo hovorí Galadriel? „Pretože vkladáme myšlienku všetkého, čo milujeme,do všetkého, čo robíme.“. Aký krásny pohľad na svet, nemyslíte? A jasne saaplikuje aj do jazykov, ktoré Tolkien vytvoril; nielenže krásne znejú, ale ajkrásne vyzerajú. A tu by sme znovu mohli naraziť na svoju duálnu„ľudskosť“ - Sme elfovia keď používame jazyk poeticky, s rešpektom,kreatívne; a sme orkovia keď ochudobňujeme svoju slovnú zásobu skazenýmivýrazmi, alebo používame slová bez lásky či rešpektu. Aby to ale neznelo prílišpateticky, chcem dodať, že si myslím, že elfovia mali takisto veľmi bohatýslovník nadávok, pretože toto je jazykový prostriedok ako každý iný. Som siistá, že sa každý z vás už stretol s človekom, ktorého každé druhéslovo bolo obscénnosťou, a pôsobilo nepekne bez akýchkoľvek emócií alebosily, pretože týmto ľuďom jednoducho chýba adekvátna slovná zásoba. Orkovia aždo špiku kostí. Úvaha teda znie, čo z toho vyplýva. Nuž, je naozaj možnénadávať „umelecky“ (skúste starých spisovateľov, napríklad William Blake - spisovateľ, ktorý jev mnohom podobný Tolkienovi) - a rozumné užívanie týchto prostriedkovbude mať aj žiadaný komunikatívny efekt.
****
Často sa hovorí, že typovo sú elfoviaŠkandinávci. Toto by som nazvala veľmi nešťastnou chybou. V mýtickýchspisoch (zachovaných hlavne Snorrim Sturlusonom) sú elfovia nerozoznateľní od trpaslíkova sú zriedkakedy spomínaní, pravda až na niekoľko spisov ako Alvissmal, kde sa nachádza kvalitnývýpis informácií týkajúci sa elfov. Pravdepodobne najbližšie sú elfovia reálnemusvetu v tzv. Tuatha De Dannan z Írskaa nasledujúcich Fairy tradition.Tam máme ľudí večne mladých, hrdinských, zručných v remeslácha samozrejme nostalgicky krásnych, odsúdených na odchod z tohtosveta, aby žili ďalej len ako spomienka tých, ktorí prídu po nich. "Budenás ubúdať" hovorí Legolas ...a stane sa z nás ľud legiend. Totovidíme v pohľade Hobitov na elfov ako na vzdialených, možno opovrhnutiahodných,dokonca aj keď sú ponímaní ako skutočne „reálni“. Keď už spomínam slovo „reálny“, je možné, žesa niektorí ľudia naštvú; spomeňme si na všetkých tých „duchovne- uvedomelých“,ktorí s nami nie sú ochotní o takýchto veciach (napr. o elfoch)diskutovať, pretože pre nich nie sú dosť dôležité - pretože „nie sú reálne“. Možnoto myslia tak, že nech sa archeológovia snažia ako len chcú, nikdy nenájdupozostatky hobita alebo elfa, a o tom nemá cenu diskutovať, je topravdaže fakt. Ale aby bol Tolkien kritizovaný na základe tohto faktu, tak toje ozaj na zasmiatie. Som úprimne prekvapená a nahnevaná, ak si údajne inteligentníľudia dovolia považovať toto za nejakú formu oprávnenej kritiky. Sú veci, zaktoré by mohol byť Tolkien kritizovaný, samozrejme, ale toto NIE je jedenz tých prípadov. Nuž, možno takýto ľudia čítajú iba socialistickýrealizmus....!
***
Každopádne, toto je veľmi „reálne“nebezpečenstvo. Roszak povedal, že „Potreba zhmotniť mýtus je v západnejkultúre hlboko zakorenená“. Z tohto dôvodu vídame rozmanité druhy rozpínavéhofundamentalizmu, vychádzajúceho skôr zo skutočného, historického faktu nežz mýtu - inšpiruje a zároveň až komicky zlyháva. Z toho istéhodôvodu sme svedkami veľkého úspechu rôznych „hier na hrdinov“ (RPG - role-playing game), ktoré si od Tolkiena bez výčitiek berú všetky najlepšie nápadyplnými priehrštiami. A zrazu sú elfovia a hobiti reálni - naozajstne,konkrétne reálni, akými hádam ani nikdy nemali byť. Prívržencami takýchto kratochvíľsú takmer bez výnimky také typy ľudí, pre ktorých je fantasy zrkadlovým odrazomich vlastného duševného postoja. Hlboko vnútri však neveria v reálnosťfantázie, pretože ich predstava reality chápe len historickú pravdu, niemytologickú celistvosť. Znovu citujem Roszaka (pretože je to môj obľúbenýmoderný kritik) - „Sme ľudia, ktorí chcú vedieť o hviezdach všetko okremtoho, prečo boli niekedy považované za božské.“
**
Kto sú to elfovia? Toto nie jepriamočiara otázka, pretože existuje príliš veľa archetypov, ktoré treba zobraťdo úvahy. Klasický príklad je Feanor; duch ohňa. Krásne reprezentuje ľudsképostavenie; majstrovský tvorca, hoci pokazený samotným prebytkom hrdosti vovlastnej kreativite. Oheň, ktorý si berieme od Bohov je dvojsečná zbraňa Feanor si požičiava oheň z neba, aby vytvoril Silmarily, ale nie jedostatočne vyrovnaný na to, aby miloval tento dar od Boha ako taký. Musí hoVLASTNIŤ. Príbeh nášho druhu - alebo prinajmenšom našej súčasnej spoločnosti. Príkladnýmznakom nášho povýšenectva je to, že milovanie a vlastnenie už ani nedokážemerozlíšiť. Toto sklamanie vedie cez Feanora očividne až k nám.Mierumilovnejší duch sa prejavuje až v neskorších postavách. Zdá sa, žeGildor je na svete omnoho viac doma ako napríklad Feanor, napriek svojimnesmiernym zručnostiam a prefíkanosti. Tolkien chápe pôvod slova „prefíkaný“ a používaho veľmi premyslene na demonštráciu toho, že poznanie môže byť zradnou silou.
*
Legolas je opäť iná postava postupnéhopsychologického vývinu. V jeho prípade sa proces dospievania uskutočňujeprostredníctvom času i miesta. Na začiatku je poriadne namyslenýa pociťuje voči Gimlimu istú dávku odporu, alebo aspoň odmietania, ale akočas ubieha, je stále viac schopný oceniť i Gimliho kvality - a toisté platí o Gimlim. Vôbec ma neprekvapuje, že sa na konci príbehu stávajúdobrými priateľmi a navštevujú totemové miesta svojich kultúr (les/ podzemie).Tolkien sám je v každej svojej práci naklonený nachádzať v problémochkompromisné riešenia, ak sa ale pozrieme konkrétne na jeho takzvané stereotypypostáv, zistíme, že nemal v úmysle zaškatuľkovať rasy do obalov soznačením „Dobrý“ „Zlý“ „Nadradený“ „Nepolepšiteľný“ a pod. Samozrejme, žedrvivá väčšina jeho čitateľov (ak hovoríme len o Pánovi Prsteňov) sio obyvateľoch Stredozeme urobí práve takýto obrázok. Nie je to však chybaspisovateľa, ale práve čitateľa. Ak začneme pri Silmarillione, ktorý jekronikou a Bibliou Stredozeme zároveň, nájdeme množstvo prípadov, kedystereotypne vykreslená postava odrazu konala úplne inak ako sme čakalia v Nedokončených príbehoch zašiel Tolkien až tak ďaleko, že dalelfom zmätené, vyslovene ľudské konanie (Túrin, občas Thingol a mnohoiných...) Takže sú elfovia nadprirodzené bytosti s božskými vlastnosťami?Zďaleka nie. Ba čo viac, elfovia sú veľmi komplikované bytosti, konanie ktorýchsa neobmedzuje na odvolávanie sa na „Slávu Valar!“ ani na kódexy cti,udatnosti, či hrdinstva. Elfovia sú jednoducho presne tak isto ľudskí, ako smemy, s tým rozdielom, že dokážu odolávať hmotnému mamonu (a Prsteňom Moci;)) omnoho ľahšie ako ľudia. Je preto zbytočné glorifikovať jednu rasua zatracovať inú, ako sa to už často stáva v spoločenstvách nienepodobných tomu nášmu. Buďme vďační za to, že máme vzory krásy a umeniav elfoch, ale nezabúdajme ani na vynikajúcich remeselníkov, ktorých námTolkien ukázal v trpaslíkoch, či bojovníkov s vášnivým srdcom akézdieľame v ľudskej forme všetci ;)
Dodatok:
Všetkým fanúšikom RPG hier - mala som na mysli skôrZÁPADNÝCH hráčov týchto hier, snáď porozumiete, koho konkrétne som tým myslela,inak Dračáku zdar J
