Keďže sa u mňa nedá nikdypočítať s ničím, čo by sa aspoň v náznakoch týkalo reálneho sveta,odovzdala som zasa fantasticko-noirovú vec o upíroch. Bola to síce prácašitá horúcou ihlou, ale priviedla ma k nejednej úvahe. Nie somz tých, ktorí takéto veci neriešia, alebo berú na ľahkú váhu len preto, žeupíri (možno ;)) neexistujú. V takýchto veciach treba mať jednoduchojasno. Bohužiaľ sa poviedka hneď v úvode zvrhla do ľahkého erotična, čobolo spôsobené mojím neodbytným pocitom, že upíri a hriech tohto druhuakosi patria k sebe.
(Moji priatelia mali možnosť byťpri zrode poviedky a presne vedeli čo sa deje, keďže som na ICQ malav tom čase status – „Píšem poviedku. A zvrháva sa to.“) Pri hlbšejúvahe som však prišla na to, že upíri – ako svojím spôsobom mŕtve bytosti –nemôžu pociťovať sexuálne vzrušenie, rovnako ako sa nemôžu rozmnožovať našímľudským spôsobom. A tak som pekne celý odstavec zmazala a začala nanovo.Ľahké erotično však zostalo zachované.
„Ak by som bol schopný pociťovať vzrušenie tohto druhu, určite by somuž bol v pokročilom štádiu rozkoše. Rozhodol som sa teda, že ju nenechámdlhšie sa trápiť. Objal som ju a pritisol som si ju bližšie k telu.Položil som ju pod seba a prešiel dlhými nechtami po jej peknejtvári.“
Potom tieto moje úvahy zašli ešteďalej. Cítia vôbec upíri nejaké emócie? Určite to závisí od toho, akého upírasi autor vytvorí, ale objektívne – môžu bytosti, ktoré nemajú dušu napríkladsmútiť? Ah, že prečo nemajú dušu? Hovorí sa, že práve preto nevidieť ich odrazv zrkadlách – sú zatratení, žijú/nežijú síce večne, ale bez dušea eventuálne...bez emócií. Potom sa táto úvaha obrátila proti mnea pozrela som sa na to zo spisovateľského hľadiska – ak by upíri ozaj ničnecítili a boli by to len krvilačné beštie bez nejakých vyšších pohnútok,stratili by veľa zo svojej príťažlivosti. Veď aj v mojich poviedkach jecelý vnútorný konflikt postavy založený na tom, že sa upír nevie vyrovnať sostratou ľudskosti, prípadne stratou blízkych osôb a podobne. Takže škrt,toto by nebolo dobre. K ďalšej úvahe ma priviedli kroky môjho upíra. Môžusa upíri zapliesť do náboženského sveta?
„Ešte som nevidel upíra, ktorý by sa kochal v posvätnýchrelikviách, hoci... história ľudstva je plná irónie. Existujú písomnosti,staré, práchnivejúce, zažltnuté. Šepká sa v nich o Anguis in herba...mŕtvy jazyk prehovára rečou „hada v tráve“. Nevidení medzi svätými po celéstáročia kráčali zradcovia z môjho druhu. A boli všetkým –miništrantmi s detskou naivitou v dráždivých očiach, kňazmi ochotnýmiodpúšťať malé hriechy za väčšie, biskupmi so záľubou v obetovaní panienpekelným silám, pápežmi, ktorí vyhladili celé národy v mene boha, ktorýmpohŕdajú. Možno Princ patrí do spoločenstva tých, ktorí ešte stále nachádzajúzáľubu v pribíjaní Kristovho tela na obrátený kríž alebo v páchanítakých zverstiev, ktoré nútia sakrálne sochy plakať krvavé slzy.“
Môj upír si myslí, že áno.A nielen to, myslí si, že to v istých úsekoch ľudských dejín zašlo ažtak ďaleko, že upíri ľuďom vládli. Náboženstvo im nevadí, ale viera áno.Potvrdzuje to aj v ďalšom dianí:
„Vnútro katedrály znie zvláštnym duchovnoma predsa akoby bolo plné šepotu besniacich prízrakov.
„Myrhouvoňajú drevené lavice
notento boh sú len skrížené palice...“
Recitujem kúsok prastarej básne a naťahujem ruku ku krížu. Nič.Nič na tomto mieste nie je sväté.“
Ak by však bolo, nemohol by sakríža dotknúť, nemohol by byť ani len v jeho blízkosti. Takže upíri a teoretickénáboženstvo áno, upíri a naozajstná viera nie. A na záver ešte jednaúvaha, tiež iniciovaná samovoľným upírovým vyhlásením:
„Odvážna. Asi jej nikto nepovedal, že upíri vo fajčení nachádzajú asitakú záľubu ako v súloži s mŕtvolou.“
Hm. Svojím spôsobom by to malabyť pravda, pretože upíri nedýchajú. Nie z dôvodu, aby naplnili svojepľúca vzduchom, ktorý by sa im dostal do krvi a vyživoval ich nemŕtvetelo. Avšak aristokratický upír fajčiaci fajku pôsobí efektne a tak by sadalo povedať, že v tomto smere sú upíri imidžoví. Určite si však nemyslím,že by fajčenie upírom spôsobovalo nejaké príjemné pocity. Čo by sa už len ichprehnitým pľúcam mohlo páčiť nad vdychovaní dymu? Iste, nehrozí im žiadnarakovina pľúc, ale žeby si upír len tak z rozkoše zapálil cigaretu, to mijednoducho nejako nesedí...
Čo si myslíte vy?
