Trochu ma mrzí, že svoj prvýporiadny článok po dlhej odstávke blogu musím napísať v takomto tóne. Idevšak o absolútne aktuálnu udalosť, pretože sa odohrala doslova pred pár dňamia ja to dodnes nedokážem prehryznúť. Rozhodla som sa preto podeliťo svoju skúsenosť s vami. Nakoniec, možno mi pomôžete pochopiť, čo sato stalo.
Vec sa má teda takto. Na fakultemáme rôzne zaujímavé predmety a ja som sa vždy vyžívala v tvorivých predmetochako bol tento. Našou úlohou bolo postupne na každom seminári napísať časťpoviedky tak, aby z toho na konci semestra vzniklo ucelené dielo. Mala somz toho radosť. Veď nie je skvelé tvoriťnamiesto biflenia a dostať na svoju prácu fundovanú kritiku? Bolo by toskvelé. Keby.... keby sa to celé nejako nezvrhlo. Moja poviedka bola trochuatypicky o démonovi, a to nie hocijakom. Arcidémon Cydérius siv mojej poviedke užil svoje a aby som nestrašila spolužiakov, pridalasom do textu aj trochu humoru, veď to nemôže byť na škodu. Nebolo. Spolužiacisa smiali a tlieskali. Pochopte –po každej „kapitolke“ (ktorú sme museli verejne prečítať pred celým krúžkom avyučujúcim) sme mali možnosť vypočuť si kritiku. Moje prvé dve kapitoly ostalibez akejkoľvek kritiky, vraj preto, že nebolo čo kritizovať. Spolužiačka midokonca pošepla do ucha, že by nechcela čítať svoju poviedku po mojej, pretožeby ju „netromfla“. Ďalším dvom kapitolám bolo vytknuté niečo na spôsob „v L.A.neexistuje taká štvrť“ a „prízvuk tých robotníkov nie je úplne dokonalý“. To súpodľa mňa maličkosti, ktoré zásadným spôsobom neovplyvňujú kvalitu textu akotakého. Prečo? Pretože sa hodnotila najmä štylistika, „živosť“ dialógov,originalita zápletky, atď. Veci, na ktoré prízvuk robotníkov nemá žiaden vplyv.
Keď som si teda pred pár dňamiišla pre známku za hotovú (a vždy otlieskanú) poviedku, prekvapil ma môjvyučujúci suverénnym B. Nezaváhal ani na sekundu a už mi do indexu písalsvoje ctené meno. Bola som v takom šoku, že.... že to na mne bolo zrejmeaj vidno. Vyučujúci usúdil, že by zrejme bolo vhodné vysvetliť svojerozhodnutie, a tak povedal:
„Nechceli by ste napísať aj niečoserióznejšie? Viete, lebo fantasy je taký pokleslý druh literatúry.“Moja tvár v tej chvílivyzerala asi nejako takto
Nedokázala som uveriť, že človek,ktorého povinnosťou je viesť mladých autorov k zlepšovaniu ICH štýlupísania, mi dal horšiu známku len preto, že jemu sa fantasy nepáči. Doteraz topovažujem za veľkú krivdu voči mojej osobe, pretože – a poviem to narovinu – si nemyslím, že moje spolužiačky s textami o emocionálnychproblémoch s frajermi v sebe majú viac „kvality“ ako moja poviedka.Napriek tomu oni boli ocenené známkou A. Áno, možno bola moja poviedkao šialenom démonovi, no zaslúži si byť len preto zaradená do kategórie brak? Je snáď málo „seriózna“? Prečo? Čoje úlohou literatúry? Niesť ťažké posolstvá o tom, aká je dnešná realitaťažká a skazená? Možno áno. Podľa mňa je však úlohou literatúry čitateľaaj zabaviť, preniesť do iného sveta, dať mu možnosť prevteliť sa do kože hrdinu,elfa, bojovníka, hoci aj démona.
Môj erudovaný vyučujúci si tovšak očividne nemyslí.
PS: dodatočne som si spomenula čopovedal pán profesor na predposlednej hodine o hodnotení poviedok.
„Viete, ja nemám patent na rozum.Nechcem nikomu zhoršovať známky. Preto budeme poviedky hodnotiť kolektívne – vymi poviete, či sa vám poviedka spolužiaka páčila alebo nie.“
Dopadlo to tak, že sme po jednomchodili do jeho kabinetu a on sa na základe svojho úsudku rozhodol, čibola vaša poviedka dosť dobrá...
