Naša výprava za Stredozemou a jej (živou!) hudbou sa začalav piatok trinásteho apríla poobede. Spoločenstvo prsteňa tvorili:
· Elfka Veronika
· Númenorejec Daniel
· Magister Dominik a
· Nazgúl Marcel
Vyzbrojenívnútornou silou a odvahou čeliť nástrahám neznámej Viedne, sme krátko popiatej hodine nastúpili na železného draka a odcestovali v ňomz Bratislavy na viedenskú stanicu Südbahnhof, kde náš čakala prvá veľkávýzva – zorientovať sa vo viedenskom metre natoľko dobre, aby sme sa do 19:30 dostavilido Wiener Stadthalle na začiatok koncertu. Nebolo to však vôbec jednoduché,pretože Veronika sa vyzná len v londýnskom metre a po nemecky zabudlakrátko po štátnici \(^_^)/ Zvyšokspoločenstva sa teda rozhodol nasledovať Dominikove pokyny, a tak sme sao necelú hodinu ocitli pred gigantickou Stadthalle, ktorá bola minimálnedvakrát väčšia ako Minas Tirith. Potešení prvým víťazstvom sme sa posilnilimiruvorom (ehm, minerálkou) a lembasom (perníkom) a pokorne smečakali na začiatok predstavenia. O siedmej hodine večernej sa otvorilibrány Morie a.k.a Stadthalle a my sme sa ako takmer prví hrdinoviavovalili dovnútra.... Kým sa však rozozneli úvodné tóny, čakali na nás eštemnohé dobrodružstvá. Prvý quest čakal hneď v predsieni, kde sa zhromaždilorakúske Spoločenstvo Tolkiena a vyzývalo dobrodruhov na podstúpenie ťažkejskúšky – tolkienistického kvízu pozostávajúceho z 5 (pre mňa neveľmi)ťažkých otázok. Lákavým lupom za správne zodpovedanie otázok boli hry, knihy,postavičky a iné vzácne artefakty, kvôli ktorým by si jedna elfka nechalaaj uši odstrihnúť :P A tak som v rekordnom čase asi piatichnanosekúnd vyplnila súťažný letáčik a netrpezlivo čakala, kým odo mňaodpíšu odpovede aj ostatní hrdinovia, následne na čo sme s veľavravnýmhrdým pohľadom vhodili letáčiky do krabice a majestátne odkráčalik ďalšiemu stanovišťu. To si pre nás prichystalo propagačné materiály navšetky možné produkty a služby spojené čo len okrajovo s Tolkienomalebo Pánom prsteňov. Neskôr doma som si povedala, že vás neukrátimo ŽIADNU informáciu, a tak som vám tie materiály naskenovala – nechsa páči :)
Vidíte, ako sa v Rakúsku zviditeľňuje Österreichische Tolkiengesellschaft?Naše Spoločenstvo Tolkiena by si mohlo zobrať príklad....
Dali nám dokonca aj svoje noviny TolkienTimes! Vychádzajú síce len raz ročne, ale aj tak mi to pripadá ako skvelý nápada podpora fan komunity...
Keď sme si dosýtosti všetko poprezerali a prečítali, presunuli sme sa o jednumiestnosť bližšie ku koncertnej sieni. A tam čakala skúška najťažšia zovšetkých. JEDLO! Stánky a stánočky so sladkosťami, pukancami, bagetkami,koláčikmi, nápojmi, cukríkmi a inými balrogmi pokušenia sa na nás valilia rozvoniavali z každej strany... pri krásnych farebných cukríčkochsom už takmer kľačala na kolenách a driapala sa Dominikovi na chrbát, abyma odniesol preč, pretože moje jemné elfie srdce sa nechá ľahko dojať sladkouvôňou a živými farbami.... Spoločne sme však všetky mámenia Mordoru ustália s víťaznými fanfárami sme vpochodovali ako elitné fantasy komandodo samotnej koncertnej haly...
Úvod:proroctvo a zimomriavky
O 19:30 smeuž všetci poslušne sedeli na svojich miestach a očakávali príchodhudobníkov, ktorí sa, samozrejme, opozdili už len preto, aby bol ich príchodo to grandióznejší. Avšak to, čo nasledovalo, nikto z nás nečakal. Napódium neprišli žiadni „hudobníci“..... bola to armáda bojovníkov ozbrojenýchhudobnými nástrojmi a svojimi hlasmi v nespočítateľnej zostave, ktorúniektoré webstránky popísali takto:
„More than 200musicians bring the spirit of J.R.R. Tolkien and his mystical world to thestage with the legendary film music which Howard Shore has turned into anunforgettable symphony."
„Howard Shorewrote his six-movement The Lord of the Rings Symphony for symphony orchestra,adult and children's choirs, as well as solo instrumentalists and vocalists,totaling more than 200 musicians on stage.“
A obe tietovety majú úplnú pravdu. To, čo by som inokedy prehliadla ako nadnesený hype, satentoraz ukázalo ako reálne pravdivé a dokonca zďaleka nevystihujúceskutočnú veľkoleposť celého projektu.
Dirigent MarkusHuber priviedol na pódium vyše dvesto hudobníkov a spevákov, ktorí násnenechali ani nadýchnuť a okamžite spustili úvodnú pieseň symfónie, ktorúzo soundtracku ku Pánovi prsteňov poznáme pod názvom The Prophecy. Ak sinespomínate na jej neskutočnú silu, rýchlo si ju pustite. Nie, neboli sme pripravení.JA som nebola pripravená. Malá Veronika uprostred vyše tritisíc ľudí sedía počas štvorminútovej piesne je zalievaná striedavo blaženosťoua zimomriavkami na pokraji plaču. Neviete si to predstaviť? Prežite si toso mnou aspoň cez záznam...
>
Po skončeníProroctva som neschopná pohybu sedela priklincovaná k stoličkea zhypnotizovane pozerala na neďaleké pódium. Viac! Dajte nám viacStredozeme! A dali nám Concerning Hobbits.... Z tejto skladby sícezáznam nemáme, ale určite si dokážete predstaviť aké krásne to bolo. Zahudobníkmi bola nainštalovaná obria obrazovka, na ktorej sa neustále striedaliobrázky zobrazujúce Stredozem od maliara Alana Lee a tak sme unesenízvukom vnímali aj zelenú prírodu Hobbitona, kopčeky, lúčky, lesíky, riečku, plôtikyza ktorými sídlili (a stále sídlia!) naši poloviční a ich veselá nátura...
Za malú chvíľuvšak prišla rana v podobe skladieb Many meetings a The Council ofElrond. NEDÁ sa mi opísať, aké to bolo. Naozaj nie. Puklo by mi srdce, ak bysom z neho chcela dostať slová na papier, a tak si ich radšej nechámv bezpečí svojich chlopní a komôr, kde sa budú pomaličky meniť namagické spomienky a spolu s vami sa presuniem na moju obľúbenúskladbu The Ring goes South. Poviete si – čo je na nej také zvláštne? Ani samaneviem, zrejme to jemné husľové chvenie v predzvesti niečoho veľkého,väčšieho než každý jednotlivec Spoločenstva. Počujete ho? Spomeňte si!
>
Príjemné tónynás však nesprevádzali dlho. O malú chvíľu sme spolu s Alanom Leezablúdili na Caradhras a k bránam Morie, ktoré pravdaže neznamenaližiadnu úľavu či oddych. Veľmi ma mrzí, že sme na kameru nezachytili hudobnútému Balin‘s Tomb, ale ja vám to vynahradím, stačí ak kliknete sem :)V ďalšej chvíli však na nás z obrazovky vyšľahli Balrogove plamenea ja som si celá šťastná začala vychutnávať mužský zbor spievajúci todunivé „hu! hu!“ v skladbe The Bridge of Khazad Dum. Nakoniec, pokochajtesa sami: >
Po smrteľnesmutnom momente v ktorom plačúci hobitkovia žialili nad stratou Gandalfa(a ja s vreckovkami v očiach s nimi) nastala magická chvíľa.Lothlórien. Lothlórien pár metrov predo mnou. Za mnou. Všade okolo. Krásnanadpozemská pieseň Lothlórienu kontrastovala so žalmom za Gandalfa...
Ilfirin nairelma nauva i nauva
Ilfirin nairelma ar ullume nucuvalme
Nauva i nauva melme nóren sina
Nairelma
... spievali elfovia a ja s nimi.„Nekonečný je náš žiaľ, stane sa ako sa má stať...“ smútia Vznešenía smútime všetci. Hala je ponorená do absolútneho ticha, občas zaznievzdialený vzlyk či šuchot vreckoviek. Nedivím sa. Pozrite... >
Chvíľu sa hudbatvári veselšie a majestátnejšie (The Great River!), len aby sav ďalšom momente opäť vrátila k zármutku, o to väčšiemu, že sahalí do melódie nádeje a malý chlapček nám spieva In dreams z témy TheBreaking of the Fellowship. Ale nie sme veselí ani plní nádeje a keďzaspieval „....calling me there, I will go there and back again...“ víria sa mi v hlave myšlienky o duchovnej ceste „tam“ a „späť“každého z nás... malý sólista schádza z pódia a ľuďom sav očiach lesknú slzy väčšie než pri rozlúčke s Gandalfom. >
Po tejtosrdcedrásajúcej piesni sa zrazu rozsvietili svetlá a ajhľa, prestávka predDvoma vežami práve začala. Mysleli sme si, že potrvá desať-dvadsať minút, notrvala takmer trištvrte hodinu počas ktorej človek trochu emocionálne ochladol,najmä keď videl všetkých tých Rakúšanov veselo požierajúcich hamburgerya kolu, akoby boli na premiére Spidermana 4. Človeka to zamrzelo, nonenechala som sa vyviesť z miery, najmä preto, že moje zvedavé oko právezameralo fotogenického Nazgúla ochotného odfotiť sa s každým uchádzačom (anemusel byť ani prisluhovač Mordoru!). Z tohto stretnutia národov vzišlanapríklad aj táto fotografia Marcela a originál Ringwraitha:
Stred: rýchle slzy
Aby som vás všakzbytočne nenaťahovala, po pauze sa na pódium dostavil hádam ešte väčší zborvokalistov a hudobníkov, ktorí nás vôbec nemienili šetriť a spustili pompéznuFoundations of Stone. Obzvlášť silný moment nastal vo chvíli, keď na začiatkuDvoch veží vidíme Gandalfa s Balrogom padať do vody... vokalisti tozaspievali tak, akoby mali prísť o hlasivky a vyvalili na nás zvukovévlny, ktoré nás pritlačili o stoličku a nenechali nás ani dýchať.Doteraz mám trochu stlačené pľúca... ako aj slzné kanáliky, pretože ďalšie, čosi pamätám, je nádherná Evenstar. Nemôžem sa o tom nejako veľmirozpisovať, pretože tieto elfie skladby nedokážem popísať tak, ako by sizaslúžili, a tak len prikladám záznam a informáciu, že nám zaspievalasamotná Isabel Bayrakdarian... >
Skladbyz Dvoch veží sme však preleteli priam svetelnou rýchlosťou (dokonca aj tiepiesne, ktoré zazneli, boli zrýchlené, a tak som si napríklad rohanskútému nemohla vychutnať tak, ako by som chcela). Potešil aspoň IsengardUnleashed, ktorý bol zahratý aj zaspievaný naozaj fenomenálne a Isabel siišla hlas vyspievať, keď ťahala dramatické výšky sprevádzajúce entovk Isengardu.
>
Po nezabudnuteľnej Gollum’s Song prišiel časna Návrat kráľa, ktorý som už emocionálne vôbec nezvládala a keďže midošli suché vreckovky, slzila som do mokrých (a úplne verejne). Z poslednejpolhodinky koncertu si pamätám už len tri veci:
· zimomriavkovanie pri The White Tree
· plač pri The Grey Havens
· a ešte väčší plač pri Into the West :)
The White Treebolo presne také nadprirodzené, ako som očakávala a som veľmi rada, žetúto skladbu Marcel zachytil aj pre vás: >
Ďalšie dvespomínané skladby už nikto nemal silu nahrávať, bolo to vyvrcholenie celejsymfónie, ktoré bolo treba prežívať, nie natáčať, preto teda žiadne video... Aksom vás však navnadila, určite máte niekde na disku uložený soundtrack ;)
Záver: koniec všetkým dňom
Čo napísať na koniec. Z koncertu sme odchádzali maximálne vyšťavení, vysilenía citovo zbití, ale šťastní, že sme sa mohli aspoň na tri hodiny stretnúťs hudobnou mocou, ktorá z ľudí vyžmýkala aj posledné zvyšky zábrana skrytých emócií. Som nesmierne vďačná za tento zážitok všetkýmzúčastneným osobám, vrátane mojich troch spoločníkov, bez ktorých by to neboloono. Ešte niekoľko hodín sme sa síce neboli schopní o koncerte zhovárať,pretože sme boli omráčení silou zážitku, avšak teraz so slzou v okuspomíname na to búšenie srdca, ktoré narážalo o prebudenú dušu :)Kiež by bolo takých zážitkov viac a kiež by sme si ich pamätali živšiea dlhšie než to zlé...
Úplne na koniec prikladám ešte pdf dokument so slovami k piesňam, ktoré zazneli v symfónii. Aspoň pre niektorých z vás by to mohol byť zaujímavý doplnok k článočku.
PS: krásne zakončeniekoncertu prišlo o niekoľko týždňov, keď sme sa z internetovej stránkyÖsterreichische Tolkiengesellschaft dozvedeli, že tolkienistický kvíz nebolalen taká fraška pre verejnosť, ale šancu vyhrať mal naozaj každý.A z nás vyhrali hneď dvaja! Dominik s Marcelom si doma našlištvrtú a šiestu cenu ;)
