V tichom prázdne sivých dní
tancovala najáda...
Na špičkách a s privretými očami,
tam v prázdne plnom ticha.
Čo krok, to tón
čo úsmev, to slza
To najáda plní prázdno
ďalším z hluchých tónov.
"Prázdno je hluchota,
tanec čo nevidieť,
slepý je ten čo nevníma...
Predsa som vidomá,
predsa sa počujem,
veď tanec môj plní ma."
Najáda
Keď tancuje vodná víla