Motivácia
Bartlove motivačné typy
Richard Bartlerozdelil motiváciu hráčov pre hranie MMORPG do štyroch skupín:
Dosahovanie cieľov– hráčov poháňa túžba splniť ciele hry, obvykle je to určitý spôsobzbierania bodov – či už skúseností, peňazí alebo levelov.
Skúmanie hernéhosveta – hráči chcú zistiť čo najviac o štruktúre hry, vrátanemapovania geografie herného sveta i úplného porozumenia hernýchmechanizmov.
Spoločenskévyžitie - hráči používajú hernékoncepty na konverzáciu a role-play so spoluhráčmi.
Zabíjanie – hráčichápu hru ako prostriedok na spôsobovanie utrpenia iným hráčoma z ubližovania druhým čerpajú nemalé uspokojenie. [1]
Musíme si všakuvedomiť, že táto typológia neplatí stopercentne. Takmer vždy dochádzak prekrývaniu týchto kategórií. Napríklad hráč, ktorého cieľom je plnenieúloh, ktoré pred neho hra stavia je často zároveň prieskumníkom sveta, pretože,aby mohol čo najrýchlejšie získať nový level, musí najprv čo najdokonalejšieovládať herné mechanizmy. Tieto kategórie sú však napriek tomu aspoň dobrýmvýchodzím bodom pre pochopenie motívov hráčov. Hlbší ponor do problematiky všakodhalí aj konkrétnejšie motívy.
4.2 Základné typy a motívy
Z niekoľkoročnéhovýskumu Nicka Yee vyplýva, že hráči hľadajú v hre nasledujúce:
Spoločenskétypy hráčov vyhľadávajú:
a. Konverzáciu – „V hre nachádzam zmysluplnú konverzáciu,napĺňa ma to.“
b. Formovanie vzťahov – „V hre som si našiel dobrýchkamarátov.“
c. Humor – „Rád hovorím smiešne veci na skupinovomkanáli.“
d. Podporu – „S priateľmi z hry sa rozprávamo osobných veciach.“
„Priatelia z hry mi ponúklipodporu keď som mal súkromné problémyv reálnom živote.“
e. Vodcovstvo – „Som dobrý vodca skupiny.“
Dosahujúcetypy hráčov vyhľadávajú:
a. Moc – „V hre mám rád pocit sily.“
„Spôsobovanie veľkýchpoškodení ma uspokojuje.“
b. Ciele – „Neustále sa snažím vyhľadávať a plniťúlohy.“
c. Hromadenie – „Je pre mňa veľmi dôležité mať v hrenajlepšie dostupné vybavenie.“
„Snažím sa čo najviac optimalizovať svoje skúsenostné body.“
Skúmajúcetypy hráčov vyhľadávajú:
Mechanizmy – „Fascinujú ma herné mechanizmy,milujem schémy a tabuľky.“
„Pred začatím hrania za postavusi naštudujem všetko o jej povolaní.“
Kartografiu – „Rád sa túlam svetom a objavujemjeho zákutia.“
„Robil by som mapy ak by neboli dostupné.“
Samotu – „Hraním hry som sa o sebe dozvedelnové veci.“
Skupinu – „Rozumiem dynamike skupín v reálnomživote oveľa lepšie po hraní hry.“
Únikové typy hráčov vyhľadávajú:
- Únik – „Mámrád eskapistický aspekt hry.“
- Ponor –„Rád sa ponáram do fantaskných svetov.“
- Ventiláciu– „Hraním hry sa vyventilujem a uľavím od stresu bežného dňa.“
- Uzavretiesa – „Hraním hry zabúdam na problémy v reálnom živote“
- Rolovú hru– „Rád so svojou postavou skúšam nové roly a osobnosti.“
- Rozprávačstvopríbehov – „Som rád súčasťou príbehu.“
„Vymýšľam si pre svoju postavupríbehy a históriu.“
Trápiace typyhráčov vyhľadávajú:
Manipuláciu – „Rád manipulujem s ostatnýmitak, aby robili to, čo chcem ja.“
Domináciu – „Rád dominujem nad inými hráčmi.“
Podvod – „Rád podvádzam ľudí, aby som získal ichpeniaze alebo výbavu.“
Trápenie – „Rád sa iným vysmievam alebo ichotravujem.“
Iné:
V hre žobrem o peniaze alebo o veci
Je pre mňa dôležité dosiahnuť čo najviac bez pomociostatných.
Je to len hra. [2]
Ako môžeme vidieť, motívy hrania sú veľmi rôznorodé. Môj vlastný prieskumzahŕňa síce len šiestich hráčov (na Slovensku bolo problémom nájsť dostatočnémnožstvo hráčov MMORPG online hier, pretože ich ešte nie je tak veľa), napriektomu tu však uvádzam ich zaujímavé odpovede, po ktorých si z motívovhrania urobíme určité závery.
Anketa medzi slovenskými hráčmi
V anketeodpovedali šiesti respondenti na tri otázky týkajúce sa ich dôvodov hraniaa potreby komunikovať s ďalšími hráčmi. Anketa dopadla nasledovne:
1. otázka: Prečohrávaš MMORPG hry, čo ťa na tom najviac baví? Odpovede:
„Pretože môžem uniknúť vlastnej realite a byťniekým, kým nikdy nebudem môcť byť tu v tomto svete.“
„Jednak sa mi páči atmosféra, dej hry, príbeh atď.,potom je to komunikácia a interakcia s inými hráčmi.
„Stretávanie iných ľudí asi najviac. Aj preto, leboproti PC je to také umelé a ľudia sú nevyspytateľní a každý iný.“
„Hrávam preto, lebo sú tam skutoční ľudiaa nie len postavičky ovládané biednou umelou inteligenciou. Je tozábava a dá sa pri nich zrelaxovať.“
„Fakt, že sa môžem stať niekým iným.“
„Že hrám proti alebo s človekom, nies počítačom a kvôli zábave.“
2. otázka: Cítišpotrebu komunikačnej interakcie s inými hráčmi?
„Nie vždy je to tak, ale väčšinou, asi v 85%prípadov.“
„Ak toznamená stretnúť sa naživo, tak aj áno... napríklad zo svojej gildy poznámosobne všetkých. Ak to značí v hre, tak tiež áno – žiada si to hrasamotná a baví ma aj role-play.“
„Ale v podstate áno, to asi každý.“
„Keď niekoho stretnem, určite sa mu prihovorím.“
„Áno, posilňuje to môj herný zážitok.“
„Záleží to od situácie, väčšinou áno.“
3. otázka: Cítišsa vo virtuálnom svete lepšie / bezpečnejšie / šťastnejšie...?
„V minulosti som sa tak cítil, ale teraz už nemáms realitou taký problém, to však neznamená, že sa necítim šťastne adobre aj v hre.“
„Ako v čom, do istej miery je to rovnaké akomimo virtuálneho sveta.“
„Nad tým som ešte nerozmýšľal.“
„Jedine bezpečnejšie – lepšie a šťastnejšieasi nie.“
„Áno, je to trochu divné, ja viem.“
„Ani nie, záleží od hry, ktorú hrám, keď sa namotámtak hej, ide len o tom, že keď to hrám, tak v tom chcem byťnajlepší.“
V ankete môžeme pozorovať vyššie uvedené typy hráčov a ichmotívy hrania, takisto ako aj veľmi protichodné odpovede na dané otázky. Akosme si už povedali, uvedené typy hráčov a motívy neplatia absolútne.Prekrývajú sa a niekedy sa na hráčov nedajú aplikovať vôbec, pretože jeich konanie v tom čase len krátkodobo podmienené nejakými externýmivplyvmi. Napriek tomu z daných motívov dokážeme vyselektovať tie, ktorémajú spojitosť s unikaním do fiktívneho sveta hry. Je to však naozajfiktívny svet hry? Richard Bartle vo svojej knihe píše:
„Virtuálne svety sa v žiadnom prípade nedajú nazvať hrami. Dokoncaani tie, ktoré sa vyhlasujú za hry nie sú hrami. Ľudia v nich môžu hraťhry, pravdaže, a môžu tak tráviť veľa času, ale to z nich robípredovšetkým miesta. Pasadena Rose Bowl je štadión, nie hra.“ [3]A pokračuje:
„Virtuálne svety sú miesta. Môžu simulovať abstrakcie reality, môžemes nimi narábať ako so službou, ich vytváranie môžeme hodnotiť ako umenie,ľudia ich môžu navštevovať, aby si zahrali hry. Nakoniec je to však len súborlokácií. Miest.“[4]
Čo to znamená? Môžeme povedať, že napriek rôznorodým motívom hráčov prevracanie sa do týchto virtuálnych svetov ide vlastne v konečnom dôsledkuo navštevovanie virtuálnych miest. Máme hráčov, ktorí sa chcú na týchto„miestach“ hrať, máme hráčov, ktorí sa prídu porozprávať s kamarátmi, mámehráčov, ktorí prídu trápiť ostatných hráčov. Sú tu takí, ktorí sa radi túlajúpo virtuálnych lesoch, i takí, ktorí najradšej študujú herné mechanizmy.Sú to rôzne osobnosti – bitkári, role-playeri so svojimi príbehmi, konverzačnétypy, humoristi, žobráci, podvodníci, manipulátori. Avšak všetkých môžemenazvať jednako – obyvatelia virtuálneho sveta. Lebo svet je to, čo spoločnevytvárajú. Bez nich by to bola len digitálna pustatina. A to je, zdá sa, najdôležitejšímotív zo všetkých. Hráči žijú z bezpečia svojich domovov napínavýa dobrodružný život niekde za hranicami hmatateľnej reality.
Záver?
Eskapizmus je mentálny proces, ktorého podstatu tvorífantazijný únik pred reálnymi životnými problémami do imaginárnych svetov,ktoré majú často podobu mediálnych simulácií.[5]V počítačových hrách bol vždy určitý prvok eskapizmu. Ľudia sa k nimutiekali, keď sa potrebovali uvoľniť po ťažkom dni, keď hľadali chvíľkovéodreagovanie, keď sa chceli zabaviť. S príchodom online hier a ichšpeciálneho poddruhu – MMORPG – však tento eskapistický prvok prerástol doomnoho väčších a možno i nebezpečnejších rozmerov. MMORPG totižzačali ponúkať svojim zákazníkom nielen hru, ale celý kompaktný virtuálny svet,aký sme doteraz nepoznali. Hráči majú v takomto svete nevídané možnosti,ktoré určitým spôsobom dokonca podporujú vzďaľovanie sa hráča od reality.S postupujúcou individualizáciou spoločnosti sa ľudia čoraz častejšieobracajú k virtuálnym svetom, pretože im už neposkytujú len zábavu. Nie,hráči v týchto svetoch nachádzajú omnoho viac. Povedali sme si akérôznorodé motívy vedú ľudí k hraniu MMORPG hier, no v konečnomdôsledku hráči v MMORPG nachádzajú omnoho viac než si uvedomujú – už sosamotným založením si prvej hernej postavy sa stávajú súčasťou ohromnéhovirtuálneho sveta. Tento svet je na pohľad fascinujúci – ponúka atraktívnumožnosť vyskúšať si úplne odlišný život, život kde nehrozí reálna smrť, stratablízkej osoby, strata základných životných istôt. Virtuálne svety sa právevďaka absencii akéhokoľvek nebezpečia a vďaka poskytnutiu virtuálnych,avšak realite sa približujúcich ontologických záruk stávajú takmerneodolateľnými. Ak k tomu pripočítame lákavú možnosť nájdenia sipriateľov, ktorí s nami zdieľajú naše názory, túžby i potreby,možnosť nadviazania priateľských i partnerských vzťahov, možnosť patriť donám blízkej komunity ľudí a z toho vyplývajúci pocit príslušnostik nejakej väčšej sociálnej formácii, stáva sa zrazu obraz MMORPG svetovviac a viac prijateľný i pre vyššie vekové kategórie hráčov. Akovyplynulo zo štatistík, na unikanie do virtuálnych svetov sú náchylní ako muži,tak aj ženy, a to, prekvapivo, i jedinci, ktorí už majú svoje vlastnérodiny a dokonca i deti. Prečo? Nachádzajú snáď v týchto svetochniečo, čo im v tom reálnom chýba? Alebo je hra samotná zodpovedná zapripútanie si hráčov príliš tesnými väzbami, ktoré niektorí jedinci už nedokážupretrhnúť? Povedali sme si, že niektoré spoločenstvá svojimi pravidlami doslovanútia svojich členov navštevovať tieto virtuálne svety často a pravidelne.Je toto snáď príčina vzniku závislosti na fiktívnom svete? Alebo je topremyslenými marketingovými stratégiami, ktoré na nás vplývajú ešte predzakúpením hry a my sme tak presvedčení, že hraním hry nič nestrácame,naopak, získavame po každej stránke, veď napokon, „našu hru už hrá viac než 10miliónov ľudí po celom svete!“.
Na tieto otázky nedokážem zodpovedať. Isté je lenjedno. Virtuálne svety sú tu a s nimi i virtuálne závislíjedinci. Buď sa my ako spoločnosť dokážeme vysporiadať so svojou čoraz ťažšoua zraňujúcejšou realitou, alebo sme práve nastúpili cestu, ktorou pôjdemeaž k úplnému spretŕhaniu väzieb s reálnym životom.
[1] http://www.nickyee.com/facets/facets.PDF,s. 2
[2] http://www.nickyee.com/facets/facets.PDF,s. 3
[3] Bartle, Richard.: Designingvirtual worlds. Indianapolis: New Riders, 2003, s. 82
[4] Bartle, Richard.:Designing virtual worlds. Indianapolis: New Riders, 2003, s. 83
[5] Reifová, Irena: Slovníkmediální komunikace. Praha: Portál, 2004, s. 53
