Človek si začne vážiť to, čo má,až keď sa mu podľa najväčšieho Murphyho zákona („keď sa niečo môže posrať,poserie sa to“) začne všetko naokolo kaziť. Moja dnešná skúsenosť s týmtozákladným zákonom schválnosti vyzerala asi takto (ale prežívala som ju oveľadramatickejšie ako si dokážete predstaviť):
Ráno ešte prebiehalo celkom obyčajne.Tradičná procedúra lieky, raňajky, zuby, make-up, vlasy prebehla viac-menejúspešne. Potom prišla škola a poobedie sa začínalo črtať celkom nádejne.Krásne, typicky... septembrové počasie človeka lákalo na prechádzku po parku,zájsť si na zmrzlinu, či na kávičku s priateľmi. S eleganciou sebevlastnou som však zareagovala úplne veronikovsky. Okašlala som počasie ajvšetko ostatné, zatiahla som žalúzie v obývačke a zapla milovanýcompík. Urobíme si intímne poobedie, večer i noc, pomyslela som sia láskyplne sa zahľadela na nový LCD monitor. Ach áno, život je krásny :)
Iba...že by nebol...
Po niekoľkohodinovom hraní satotiž prihodilo niečo, čo sa zdravým rozumom nedá vysvetliť. Akurát som sas kamarátom na ICQ rozplývala nad novými grafickými kartami a snažilasa vyhútať, ako sa k nejakej kartičke dostať skôr ako (dúfajme) naVianoce, keď tu zrazu môj krásny (morbídne čierny) monitor zľahka blikola uprostred obrazu sa po celej šírke objavila tenká biela čiarka. Slovamiklasika z Baldur’s Gate: „Ah, hell...“
Po niekoľkých zúfalých pokusocho nápravu daného stavu som to vzdala a zmierila sa s tým, žemonitor bude musieť zrejme ísť na reklamáciu, čo vyústi v silný deficithrania na mojej strane a silný pocit osamelosti na jeho strane :(My sa totiž vzájomne potrebujeme...
Snažila som sa obvolávaťkamarátov, ktorí sa vyznajú v počítačoch a prinútiť ich, aby sa mi namôj, možno trojtýždňový, monitor prišli pozrieť, dokonca som zavolala aj otcovi(inak vcelku odborníkovi), ktorý sa akurát fláka v kúpeľoch, no ničz toho mi samozrejme nepomohlo. Keď som sa už- už chystala prepadnúťzúfalstvu, zaliata slzami, počula som zrazu na stolíku vedľa chorého monitoraslabé pukanie. Puk-puk! A voila, už nebol úplne v prdeli len monitor,ale sama od seba sa z podstavca odlomila a spadla moja počítačoválampa :)V nemom úžase som pozerala na úlomky lampy na zemi. Je toto náhoda? Chcema dnes niekto silou-mocou vyhnať od počítača? Alebo ma potrestať zanespokojnosť s tým, čo mám? Ach, mocnosti vesmíru, je mi naozaj úprimneľúto, že som toľko bažila po novej grafickej karte (a harddisku a bodla byaj väčšia pamäť... *bang*) a sľubujem, že už nikdy nebudem prehnanemárnivá. Mojou jedinou túžbou je momentálne to, aby reklamácia monitora trvalačo najkratšie... :(Tomu sa hovorí naozaj zlá karma.
PS: drahé mocnosti, ak by sa vámmojej úbohej duše zľútostilo, tak by som tú grafickú kartu poprosila ajs novou doskou, lebo na starej mám ešte agp zbernicu, ok? Že ďakujem!