Príklad. 27. marec 2006, strana 24, NÁZORY, POLEMIKA. Keď teda polemika, tak polemika. Predmet – obsah článku Červené spolky od Ivana Štulajtera, v ktorom autor tvrdí, že dohoda na revízii Zákonníka práce a jeho navrátenie do stavu „pred Kaníkom“ je ďalším z momentov, ktorý ide proti konkurencieschopnosti ekonomiky. Preukázanie tvrdenia nikde. Iba vyhlásenie „ide proti“ a basta. Rozmieňam na drobné.
Nielen vysokoškolské skriptá ale najmä denná prax dokazuje, že rovnovážne postavenie zamestnávateľa a zamestnanca trvá iba do podpisu pracovnej zmluvy. Zákonník práce ako právna norma by mal toto nerovnoprávne postavenie vyrovnávať v momentoch stretu záujmov, ku ktorým dochádza v priebehu, alebo pri ukončení pracovného pomeru. ZP ale nie je norma, ktorá má dosah iba na tieto dva subjekty. Okrem toho že určuje a ovplyvňuje sociálne postavenie zamestnancov, vplýva aj na príjmové časti ŠR.
Ako? Takto. Vďaka ústretovej formulácii ustanovení ZP voči zamestnávateľom pri uzatváraní dohôd mimo pracovného pomeru, je dnes na trhu práce situácia, keď podnikateľské subjekty využívajú tieto dohody, aby ušetrili povinné odvody, a do pracovného pomeru veselo prijímajú ľudí na cca 3 mesiace, pričom za nich platia iba povinné úrazové poistné. V čom spočíva okydávanie štátu? V neplatení ostatného zákonného poistenia, ktoré by za kmeňového zamestnanca, vrátane zdravotného poistenia museli zaplatiť. Zdravotné poistenie si totiž človek pracujúci na dohodu o vykonaní práce, platí sám.Dnes príslušný § 223 – Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru hovorí toto:
(1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce a dohoda o brigádnickej práci študentov) sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.
Do prijatia novely Zákonníka práce malo toto ustanovenie podstatne tvrdšie znenie, ktoré príslušnému Inšpektorátu práce umožňovalo veľmi citlivo rozlišovať potrebu uzatvorenia dohody o vykonaní práce.
Vtedajší § 232 znel totiž takto:(1) Zamestnávatelia sú povinní zabezpečovať plnenie svojich úloh predovšetkým zamestnancami v pracovnom pomere. Len výnimočne môžu na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzavierať s fyzickými osobami aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti) ak ide o prácu,a) ktorej pravidelný výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v rámci vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a rozvrhu pracovných smien tak, aby jej riadenie, sledovanie jej vykonávania a kontrola dodržiavania pracovného času boli účelné a hospodárne,b) ktorej výkon v pracovnom pomere by bol z hľadiska záujmov spoločnosti pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov.
Povinnosť zamestnávateľov plniť úlohy predmetu svojej činnosti z ustanovení novelizovaného ZP tichúčko vymizla. A rovnako tichúčko vymizla aj časť odvodov do príslušných fondov. Ktovie, či si pri prijímaní nového Zákonníka práce páni poslanci uvedomili, čo spôsobili? Návrat k obsahu dnes už neplatného ZP ide podľa pána Štulajtera proti konkurencieschopnosti ekonomiky. Ak je to tak, potom konkurencieschopnosť našich podnikateľov stojí a padá na neodvádzaní zákonného poistného zamestnancov, ktorých bol podľa citovaného ustanovenia § 232 do 1.4.2001 podnikateľ povinný zamestnávať.Dnešný stav má pravdaže dosah aj na zamestnanosť. Množstvo ľudí práve vďaka tomu, že pracujú a nie iba raz do roka, ale aj na dve, tri po sebe uzatvorené dohody o vykonaní práce u toho istého zamestnávateľa, zakrýva reálne pracovné miesta. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala znižovať nezamestnanosť. Súčasne však dala návrh na zmenu ZP, ktorý v časti uzatvárania dohôd o vykonaní práce išiel úplne opačným smerom.
Zákonník práce nie je normou dogmatickou. Jeho zmeny by mali mať zásadne pozitívny dosah. Ale na celý štát. Nie len na zamestávateľov. O tom dnes hovoria niektoré politické strany. Dokonca dvojhlasne spolu s KOZ. Či sa to pravici páči, alebo nie, je to tak. A tak to bude stále, pretože v celej Európskej Únii stoja vždy zamestnanci a zamestnávatelia proti sebe.
