Nie je Nádej ako nádej

Pán J. Malchárek dostal už pred nástupom do funkcie prívlastok pretekár. Akceleráciou jedným z jeho prvých vyhlásení to potvrdil. Oznámil, že ceny plynu v najbližšom období poklesnú. Vzápätí sa ale národ dozvedel, že nepôjde o pokles, ale iba o menší nárast oproti tomu, ako by cena plynu mohla vzrásť. Povedané v pretekárskej hantírke - spravil pekné hodiny. O nič viac sa nedarí v zverenom rezorte ani jeho kolegovi. F. Tóth po tom, ako bol pre vládu neprijateľným štátnym tajomníkom v školstve, ktoré priznajme si poznal, stal sa hlavným kormidelníkom kultúry. O niekoľko mesiacov sa mu podarilo to, čo zvládol zatiaľ iba jeho predchodca I. Hudec. Zmobilizoval proti sebe celú kultúrnu obec natoľko, že na hasenie tohto celoslovenského prúseru sa podujal sám predseda vlády. Dnes títo dvaja bývalí uvedomelí členovia ANO začali nahlas snívať svoj veľký sen o stvorení vlastnej politickej strany. Ignorujúc nevôľu občanov, vyplývajúcu z toho, že zatiaľ o svojej kompetentnosti nepresvedčili, maľujú víziu budúcej politickej strany s veľmi vágnym názvom Nádej. Je to tak, ako keď vás obchod presviedča, za aké výhodné ceny vám tovar ponúka. O výhodnosti skutočne nemožno pochybovať. Každá predajná cena je výhodná. Lenže žiaden predávajúci vám na plnú hubu nepovie, že najmä pre neho. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že aj v tomto prípade mali obaja páni na mysli nádej pre seba. Aby vo veľkej politike ostali. Veľmi by som sa čudoval, ak by ich nová strana získala v parlamentných voľbách čo len jediné percento platných hlasov. Strán na jedno použitie počas samostatnej SR vzniklo niekoľko. O ich životaneschopnosti sa občania presvedčili. Nádej vraj zomiera posledná. V tomto prípade to platí dvojnásobne. No po doterajších skúsenostiach sa skôr domnievam, že strana Nádej skončí v čase, keď štvorročný politický život tých silnejších bude práve začínať.