2. deň Nikto nič nezbadal. Jedlo hádžem do koša, polievku vylievam do WC.
3. deň Celú noc sa mi snívalo. Bol som na bankete. Kým som sa rozprával s americkým vyslancom, ostatní zjedli pečené kačice, rezne aj šaláty. Neostala ani chobotnička. Zobudil som sa znechutený.
4. deň Trochu sa mi točila hlava. Našťastie iba cez deň. Párkrát som spadol. Raz pri posteli, dvakrát na chodbe a raz do vane. Našli ma pod televízorom. Všetci sú akýsi rozmazaní.
5. deň Odmietam ísť do nemocnice a držím sa zárubne. Ktosi však otvoril v byte okno a prievan ma vyšmaril rovno do sanitkárovej náruče.
6. deň Púšťajú do mňa infúzie. Ignorujem ich.
7. deň Navštívil ma psychiater. Chvíľu som ho počúval a potom som omdlel. Keď som sa prebral, počúval chvíľu on mňa a potom omdlel on.
8. deň Psychiater už za mnou nepríde. Včera cestou z nemocnice vraj skočil pod vlak. Nik sa so mnou nechce zhovárať.
9. deň Našiel sa jeden odvážny. Lekár to určite nie je, lebo je celý v čiernom. Natrel mi čelo nejakou masťou. Povedal som mu, aby si nerobil škodu.
10. deň Zasa je tu ten čierny. Sedí pri mne a číta si potichu akúsi knižku. Ničomu nerozumiem.
11. deň Ani neviem, kedy ma obliekli do toho slušivého, tmavého obleku. Hýbať sa nemôžem. Zato vidím všetko, aj keď mám zatvorené oči. Tie čipky okolo sú celkom pekné.
12. deň Prikryli ma nejakým vekom. Neviem načo? Zima mi vôbec nebola. A teraz prd vidím. Niekam ma vezú. Aj tak dobre. Vyhráva dychovka. Mohla by aj veselšie. Na konci pesničky mal bubeník sólo. Asi si zabudol bubon, lebo búchal na nejakú dosku tesne pri mne.
13. deň Konečne mám na chvíľu pokoj. A potom letím takým dlhým tunelom. Na jeho konci som stretol dvoch, o ktorých som si myslel, že sú už dávno mŕtvi. Tvária sa, akoby sa nič nestalo.
14. deň Je tu nuda. Jesť ma nikto nenúti, ale všetci sú rovnako oblečení a k sebe rovnako milí. Hnus!
15 deň Už toho začínam mať tak akurát dosť. Končím. Hoci aj drasticky. Len kde tu zoženiem poriadne ostrý nôž?
