S problematikou drog som sa prvýkrát stretol asi pred 6 rokmi. Aktívne som sa zapojil do vysvetľovacej kampane cez projekt JPV. Uvedomoval som si, že ak chcem čosi k veci povedať, nebude stačiť iba môj odmietavý názor ku konzumácii návykových látok. Kontakty s odborníkmi sa javili ako schodná cesta. 22.júna 2001 sme na prednášku pre učiteľov základných škôl pozvali do nášho mesta ako prednášajúceho MUDr. Františka Novomeského CSc. z martinskej fakultnej nemocnice. Naživo, vecne a veľmi kultivovaným spôsobom nám tento pán postupne rozbíjal mýtus o neškodnosti marihuany. Uvádzal štatisticky overiteľné údaje. Výskyt rakoviny hrtana je 16 x častejší u konzumentov marihuany ako u fajčiarov nikotínových cigariet. Častým užívaním marihuany dochádza k devastácii očnej sietnice, vedúcej až k slepote. Očný tlak klesá až o 30 percent. Následkom toho je videnie lupové, dochádza k poruchám odhadu vzdialenosti. Vysoké je percento užívateľov heroínu, ktorí boli predtým iba užívateľmi marihuany. Sú to slová človeka, ktorý ako špičkový odborník videl pri pitve okrem iného nejeden mozog konzumentov toluénu. Jeho účinok je desivý. Toluén rozkladá mozgové tkanivo, ktoré v priereze vyzerá ako ementálsky syr. Mám dôvod neveriť mu? Máte Vy dôvod neveriť jeho slovám? Možno že Vám lepšie vyhovuje veriť tým, ktorí za legalizáciu marihuany sú. Možno. Ja sa radšej zamurujem v mojom presvedčení, a nedám si jointa, ani keby ho dávali zadarmo.
Na adresu masmédií povedal F. Novomeský doslovne: "Televízia nám ale aj mladým s obľubou občas predstavuje dvoch-troch ľudí ako príklad toho, že zo závislosti sa možno dostať. Neukáže ale desiatky hrobov tých, ktorí to nedokázali a stovky tých, ktorí si denne skryto i verejne vpravujú do svojho tela smrť."
Tomášove blogy za tento typ prezentácie nepovažujem. Z každého jeho riadku je totiž až príliš silne cítiť pocit vlastnej viny zo zlyhania. Našťastie pre neho teraz už s dobrým koncom. Časť diskutujúcich sa vyjadrovala aj k tomu, či a do akej miery sa ich problém drogovej závislosti týka. Včera som v závere ostatnej diskusie priložil aj ja jedno polienko. Pretože súvisí s témou, uvádzam ho v trochu rozšírenom znení.
Na vydávanie propagačných letáčikov o nebezpečnosti užívania návykových látok sme zháňali sponzorov. Jedného som začal obšírnejšie oboznamovať s účelom akcie, keď ma prerušil a povedal: "Samozrejme, že prispejem. Toto sa týka nás všetkých. " Ostal som v pomykove. Spomenul som si totiž na výrok z knihy Jiřího Vaceka (v mladých rokoch užívateľa drog), ktorú vydal pod názvom "Žiť hoci aj na kolenách". Znie takto: "Ak sa budeme všetci tváriť, že sa nás to netýka, sme priamo alebo nepriamo zdrojom alebo oporou drogovej budúcnosti." Ten sponzor určite Vaceka nečítal. Iba cítil tak , ako cíti zodpovedný človek. Preto všetkým liberálnejšie uvažujúcim blogerom by som rád povedal, že ľahostajnosť v oblasti boja proti drogám sa nám môže v budúcnosti sakramentsky nevyplatiť. Ponechávať na slobodnej vôli nedostatočne informovaného mladého človeka, či si zapáli trávu, vyfajčí hašiš, vdýchne toluén, pichne heroín alebo lizne LSD je nezodpovedný hazard. Nerozširovanie okruhu návykových látok, keďže už nikotín a alkohol patria u nás medzi látky spoločensky tolerované, je určite bezpečnejšia cesta ako experimentovanie s voľne prístupnou marihuanou.
