Víťazný november

Otvorenosť našej ekonomiky urobila z tzv. národného hospodárstva hospodárstvo multinárodné. Napriek štátnemu dohľadu nad vývojom ekonomiky sa asi nikdy nedozvieme, či u nás, čo do výšky predaja a výroby, prevažujú skupiny kórejského, vietnamského, čínskeho, nemeckého, francúzskeho či amerického kapitálu a aké percento je ešte v rukách domácej priemyselnej šľachty. Máme slobodu. Už môžeme nadávať nielen na amerického, ale aj ruského prezidenta, a naše médiá nám povedia aj to, kedy a čo si máme myslieť o našom. Podnety na nadávanie dostávame denne. Za socializmu boli televízne noviny plné pozitívnych informácií, ktorým veril iba málokto, a každý vedel, že si nepomôže. Dnes dostávame denne "bonbóniky" o podplácaní, o tom ako zákonodarcovia kašlú na zákony, ktoré sami navrhujú a schvaľujú, o prešľapoch štátnych či samosprávnych orgánov. Nositeľka revolučných myšlienok - naša mlaď, držiteľka rána podľa básnika, sa už drží radšej pospiatky. Snaží sa čo najrýchlejšie doštudovať a potom v rámci slobody frnk do sveta. Sviatok, ktorý za sviatok viditeľne nepovažuje, prežije v puboch a iných kultúrnych ustanovizniach. No čo?! Aspoň sa nemusí do práce. Len aby 17. november pripadol vždy na pracovný deň. A ak sa v budúcnosti zas čosi v spoločnosti poondie, stane sa tento sviatok dňom pracovným a oslavovať ničnerobením budeme napríklad 12. apríl. Veď aj Estera je pekné meno.