Dnes som sa pristihla že živím v sebe nádej. Že dúfam v niečo čo už nebude.
Je mi z toho smutno. Neviem prečo sama seba ničím, prečo si ubližujem.
Zakazujem si to, myslím na iné veci, no pomáha to len chvíľu.... zase mám v sebe nádej....aj keď už žiadna nie je....
Myslela som že už je dobre, že už som "za vodou", no čo, ešte chvíľu počkám. Cesta bude zrejme dlhá, kľukatá a občas tŕnistá, ale ja sa dostanem do cieľa. Viem to, prídem do cieľa a budem víťaz, len sa neobzerať späť....neobzeraj sa späť...neobzeraj sa späť...neobzeraj sa späť...neobzeraj sa späť...neobzeraj sa späť...neobzeraj sa späť...neobzeraj sa späť...