Sme kultúrny národ ?

Nedávno našimi médiami zmietala dosť emotívna debata o kultúre. Bola vyprovokovaná tým, že program Slovensko hľadá Superstar mal obrovský divácky úspech, aký STV-čke môžu závidieť všetky komerčné televízie na Slovensku dohromady. A tak sa ozvali kultúrne autority, že takto nie, komerčný úspech má mať len súkromná telka, verejnoprávna má robiť „kultúru“. A v podtitule tej debaty bolo neviditeľným atramentom napísané, že tú kultúru by mali robiť iniciátori tej výzvy, samozrejme, veď len oni to vedia najlepšie.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (7)

Ďalší a ďalší herci a iní spomínali na časy, samozrejme socialistické, keď počas pondelkov bola vždy na programe televízna inscenácia vyrobená v Bratislave, ktorá prinášala väčšinou veľmi hodnotné divadelné predstavenia klasikov svetovej literatúry. Pamätám sa na to, skutočne to boli spravidla veľmi silné umelecké zážitky, kladne to hodnotili aj bratia Česi z Prahy a mnohí na to doteraz spomínajú. Malo to určite aj silný výchovný vplyv, aspoň na mňa, domnieval som sa, že aj na ostatných príslušníkov dnešnej strednej a staršej generácie. S toho by automaticky malo vyplynúť, že my starší, takto skvele kultúrne vychovaní, by sme mali byť odolnejší voči braku, gýču, či inej nekultúrnosti. A chudáci mladí, ktorí nepocítili blahodarný vplyv takéhoto vychovávania, by mali byť spustnutí a ponechaní napospas nekultúrnemu braku, ktorý by mali s obľubou uprednostňovať pred skutočným umením. Aká je však skutočnosť ? Platí aj v tomto prípade, že šedivá je teória, večne zelený je strom života ? Myslím, že áno.Nepoznám lepší príklad na nekultúrnosť v kultúre, ako je sledovanie telenoviel z Južnej, či Strednej Ameriky. Toľko stupidity a naivného primitivizmu na meter štvorcový sa inde nenájde. A kto sú najoddanejší diváci týchto programov ? Podľa mojich skúseností sú to hlavne ľudia po päťdesiatke. Teda presne tí, ktorí boli kultúrne „vychovaní“ drahými inscenáciami z rokov sedemdesiatych a osemdesiatych. Mne to vychádza, že to boli vyhodené peniaze. A hoci ich mnohí oceňovali ( vrátane mňa ), nemali taký rozhodujúci vplyv na kultúrnu úroveň našich ľudí. A teda ich absencia nemôže mať nijako zhubný vplyv na kultúrny rozhľad mladých Slovákov, ten sa rodí asi trošku zložitejšie, ako len skladbou programu STV. Aj preto nepovažujem výzvu a kritiku M. Markoviča a spol. za opodstatnenú. A aj preto nepovažujem obrovský záujem mládeže o súťaž Superstar za prejav nekultúrnosti, hoci ide len o hľadanie speváckych talentov. A nemyslím si, že by úspech tohto programu bol menší, keby bola STV natočila napr. Rómea a Júliu. Jednoducho, už nie sú roky osemdesiate. A všetkým mladým talentom, nech sú vybratí akýmkoľvek spôsobom, držím úprimne palce.