Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ľudo Vician

Ľudo Vician

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ekonóm, podnikám v oblasti finančného poradenstva. Zoznam autorových rubrík:  História ľudstva a iné maličkoNeobvyklé príbehySúkromnéNezaradené

Súkromné

Nový článok

Ľudo Vician

Nový článok

árod slovenský s nadšením prijal ponuku múdrej vlády, že treba vymeniť staré auto za nové, aj keď by si na starom ešte trochu pojazdil. No ale s takou podporou a zľavami, no nech nežeriem, ale nové auto musím mať. A tak to frčí, nové autá utešene pribúdajú. Že cesty a parkovacie plochy sú stále rovnaké ? No čo, potlačíme sa, dobrých ľudí - aj áut, sa veľa zmestí. Už sa nesmelo ozvali aj predajcovia iných predmetov dlhodobej spotreby, že prečo nedotovať aj výmenu televízorov, chladničiek, práčiek a pod., no prečo, nie ? Však treba nejakú rovnosť, bez diskriminácie iných, ozvali sa niektorí. Len namosúrená tvár pána Uhríka ich ako zadubených spiatočníkov zahnala opäť tam, kam patria, do kúta. A tak ja, v duchu tohto pozitívneho prístupu k problémom si dovoľujem dať návrh na rozšírenie šrotovného. Verím, že by bolo prijaté najmenej s takým nadšením, ako to na autá.

  • 8. apr 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 902x
  • 6
Výročie smrti - Milionára

Ľudo Vician

Výročie smrti - Milionára

Zdá sa, že si nikto poriadne nevšimol, že sa v našich televíziách už nevyskytuje tak kedysi obľúbený žáner, akým boli vedomostné súťaže. Zrejme to málokomu chýba, lebo ako v televíziách, tak aj v printových médiách sa zastavenie vysielania týchto relácií nestretlo so žiadnou reakciou. Aspoň ja o žiadnej neviem.

  • 3. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 034x
  • 1
... policajti, debili ...

Ľudo Vician

... policajti, debili ...

V dnešných dňoch ma zaujalo v médiách popisovanie toho, ako sa naši policajti viackrát „vyznamenali“. Keď im ušiel väzeň tým najprimitívnejším spôsobom, ktorý by sa nestal ani laikovi, ktorý prečítal aspoň jednu detektívku, nieto ešte naším „vysokoškolsky“ vzdelaným policajtom. A keď zablokovali a kontrolovali úplne inú cestu, než bolo treba a susedné štáty o jeho úteku ani neinformovali. To sú veci, nad ktorými ľuďom, čo musia preukazovať denne svoju odbornosť a neustále vzdelávanie sa vo svojej špecializácii zostáva rozum stáť. Tak mi teda prišli na rozum tie pamätné slová bývalého Mečiarovho ministra vnútra Hudeka, ktorý v tom povestnom telefonáte s riaditeľom SIS Lexom povedal : „ ... však vieš, policajti, debili ...“. Odvtedy sme nezažili „šéfa policajtov“, teda ministra vnútra, ktorý by sa tak úprimne a zdá sa že aj pravdivo vyjadril o svojich podriadených.

  • 22. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 482x
  • 4
Trojkolesové auto. Alternatíva ?

Ľudo Vician

Trojkolesové auto. Alternatíva ?

V roku 2006 sa na Slovensku zmenila, na šťastie na základe demokratických volieb, politická garnitúra. Hneď po svojom nástupe, vlastne ešte pred tým vrámci predvolebnej kampane, prehlasoval predseda Smeru, že jeho politika predstavuje alternatívu k politike premiéra Dzurindu a jeho koaličných partnerov, že to bude inak a lepšie. Však čo iné sa pred voľbami hovorí, snáď nie, že my to nevieme a budeme to robiť horšie, že ? Mňa však zaujalo to, že sa nová politická línia novej politickej zostavy, ktorá sa dostala k moci, nazýva alternatívou. Teda inou možnosťou, radikálne odlišnou od tej predchádzajúcej. Lebo podľa mňa malá odlišnosť nie je alternatívou, ale iba miernou úpravou, prípadne deformáciou tej predchádzajúcej.

  • 3. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 772x
  • 0
Sme kultúrny národ ?

Ľudo Vician

Sme kultúrny národ ?

Nedávno našimi médiami zmietala dosť emotívna debata o kultúre. Bola vyprovokovaná tým, že program Slovensko hľadá Superstar mal obrovský divácky úspech, aký STV-čke môžu závidieť všetky komerčné televízie na Slovensku dohromady. A tak sa ozvali kultúrne autority, že takto nie, komerčný úspech má mať len súkromná telka, verejnoprávna má robiť „kultúru“. A v podtitule tej debaty bolo neviditeľným atramentom napísané, že tú kultúru by mali robiť iniciátori tej výzvy, samozrejme, veď len oni to vedia najlepšie.

  • 3. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 386x
  • 7
Poďme spomínať

Ľudo Vician

Poďme spomínať

Všimli ste si, že v takmer každom týždni nášho roka sa nachádza nejaký deň zasvätený boju proti niečomu ? Napríklad proti drogám, fajčeniu, alkoholu, AIDS. Alebo deň spomínania na nejakú udalosť – vznik štátu, narodenie dejateľov, spisovateľov, iných celebrít. Máme tiež medzinárodný deň žien, deň matiek, deň otcov. Vraj aj deň vtákov, určite deň narcisov, dni úcty k starším, no a podobne by sa dalo pokračovať. Teda pamätných dní požehnane. A predstavte si, že ja navrhujem, aby sme zaviedli ďalší pamätný deň, deň, ktorý môže oslavovať takmer každý z nás. A možno každý, budem neskromný. A nebude to od nás vyžadovať žiadnu investíciu, ani tú povestnú fľašku kamarátovi netreba priniesť.

  • 11. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 471x
  • 10
Hlúpe meno

Ľudo Vician

Hlúpe meno

Niektoré veci majú dosť nevýstižné pomenovanie. Ako príklad ma napadajú plavky. Sú odvodené od slova „ plávať“, ale vystihuje to ich používanie ? Podľa mňa nie, veď ich nosia aj neplavci a neplavkyne, ktoré s nimi neuplávajú ani pol metra. Tí snáď nosia neplavky ? A okrem toho na plávanie nie sú plavky vôbec potrebné. Kto už v mori alebo jazere plával bez nich, mi isto potvrdí, že niet väčšej rozkoše. Tak na to plavky nie sú.

  • 19. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 258x
  • 3
O milovaní

Ľudo Vician

O milovaní

Nie priatelia, nechcem písať novú príručku o sexuálnom živote, ani o veľkých láskach takpovediac abstraktných, ako je láska k vlasti, či k Bohu. Je jar, aj podľa mňa najkrajšie obdobie roka a a čas ako stvorený pre lásku k prírode ( a v prírode, ženy sú jej súčasťou ). Dokonca aj médiá vyzývajú občas ľudí, aby išli do prírody. A tak sa všetci stávame, niektorí ako obete propagandy, „milovníkmi prírody“. A to je ten problém, ktorý ma trápi.

  • 18. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 941x
  • 3
Neberte deťom cukríky

Ľudo Vician

Neberte deťom cukríky

Neberte deťom cukríky Po dlhšom čase som sa zasa dal do reči s človekom, ktorého kedysi v novinách nazvali “milovník starých poriadkov”, alebo jednoducho človek, ktorý nedá na časy socializmu dopustiť a na dobu po roku 1989 má len zlosť a nadávky. Úporne sa takýmto rozhovorom snažím vyhýbať, lebo viem, že takíto ľudia nie sú prístupní žiadnej argumentácii a neuznávajú fakty, ani štatistiky. Všetko dneska je len podvod, len to, čo tvrdia oni, je pravda. Zamyslel som sa nad tým, čím to je, že ináč prakticky založený človek s mnohými životnými skúsenosťami - lebo ide väčšinou o starších ľudí - zrazu trpí stratou schopnosti elementárne logicky myslieť. Vyšlo mi, že na zodpovedanie tejto otázky treba ísť psychologicky.

  • 9. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 349x
  • 28
Diktatúra U-35

Ľudo Vician

Diktatúra U-35

Po roku 1989 sme si všetci mysleli, že sme našimi kľúčikmi odzvonili diktatúre “robotníckej triedy” a jej predvoja - KSČ (či KSS). A potichu sme dúfali, že nastolením demokratického režimu sme odzvonili aj všetkým ostatným diktatúram. Ale to je omyl..... Ja viem o niekoľkých fungujúcich diktatúrach, ale iba o jednej z nich je tento článok. Je to diktatúra nenápadná, ale krutá. Je to diktatúra na prvý pohľad progresívna, nie je dokonca v rozpore so žiadnym zákonom. Ja si ju pre seba nazývam diktatúra U-35, ( čo je dnes tak používané, ako inak, anglické spojenie - “ under 35” ).

  • 27. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 111x
  • 7
"Ničevó, chuj s nim, nas mnógo"

Ľudo Vician

"Ničevó, chuj s nim, nas mnógo"

Kto žil aj v čase reálneho socializmu a už mal vtedy občiansky preukaz, tak si isto pamätá, že o takomto čase boli naše médiá plné oslobodzovania našej vlasti Červenou armádou. Ako čas plynul, tak sa oslavy oslobodzovania jednotlivých miest blížili stále viac k Bratislave. A 4. apríla to tam vždy vrcholilo. Bolo to plné fráz a každý rok rovnaké. Novinári sa tú nudu občas snažili spestriť a priniesť spomienku nejakého veterána, vtedy sa tomu hovorilo - priamy účastník oslobodzovania. Najtrápnejšie však boli povinné besedy s priamymi účastníkmi bojov. Väčšinou išlo, v prípadoch, ktorých som bol ja svedkom, o ľudí, ktorí toho veľa nepovedali a s bojmi nemali veľa spoločného, spomienky odbili naučenými frázami, skrátka urobili si z toho takú malú socialistickú živnosť. Aj najesť, aj vypiť dostali a užili si aj trochu pozornosti. Tých, čo naozaj prešli bojmi, spravidla na besedy nepozývali. Títo “spomínači” už za mojich študentských čias boli starí dedkovia, tak ma vtedy napadlo, s kým budú besedy, keď títo “profíci” vymrú ? A hneď som aj navrhol - potom budú besedy s priamymi účastníkmi besied s priamymi účastníkmi bojov. Teda s nami - hurá, to bude život. A potom prišla “nežná” a b

  • 10. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 272x
  • 6
SkryťZatvoriť reklamu