Neberte deťom cukríky

Neberte deťom cukríky Po dlhšom čase som sa zasa dal do reči s človekom, ktorého kedysi v novinách nazvali “milovník starých poriadkov”, alebo jednoducho človek, ktorý nedá na časy socializmu dopustiť a na dobu po roku 1989 má len zlosť a nadávky. Úporne sa takýmto rozhovorom snažím vyhýbať, lebo viem, že takíto ľudia nie sú prístupní žiadnej argumentácii a neuznávajú fakty, ani štatistiky. Všetko dneska je len podvod, len to, čo tvrdia oni, je pravda. Zamyslel som sa nad tým, čím to je, že ináč prakticky založený človek s mnohými životnými skúsenosťami - lebo ide väčšinou o starších ľudí - zrazu trpí stratou schopnosti elementárne logicky myslieť. Vyšlo mi, že na zodpovedanie tejto otázky treba ísť psychologicky.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (28)

Pre týchto ľudí bol socialistický systém životným snom, len v ňom boli dôležití. Mali svoju dôstojnosť a úroveň, teraz ich funkcie a zásluhy nikto neuznáva. Majú spravidla veľmi nízke dôchodky, vďaka slobode tlače, ktorú nevedia oceniť, sa dočítajú o kriminalite, o prešľapoch politikov, o tom, ako sa niektorí ľudia dostali k majetku a o mnohých iných nedostatkoch našej doby. Také smutné .... Aké to bolo krásne, keď za socializmu sa o nedostatkoch nepísalo, porušovanie zákonov sa tým pádom zdalo len výnimočné, ukradnúť sa dali z dnešného pohľadu len maličkosti. Možnosť cestovať, pracovať, študovať vonku ? Prosím vás, kto na to má ? A revolúcia v roku 1989 im to všetko zobrala. Plačú, ako deti, ktorým mama vzala cukríky. Deti tiež nechápu logické argumenty, ako napríklad, že od cukríkov sa tučnie, kazia sa zuby, žalúdok atď.... Keď im ich vezmú, tiež to pociťujú ako krivdu, tie reči sú podľa nich klamstvo. Cítia sa podvedené a nešťastné. Ako tí dedkovia, milovníci socializmu. Takže vyzývam všetky mamy, neberte deťom cukríky, .... keď dedkom sme ich už vzali.