Moja skúsenosť s „úrovňou“ práce našich policajtov je spred asi troch rokov, keď mi niekto vylámal dvere na chate a pivnici pod ňou. Nebolo dohromady čo ukradnúť, dokonca ani plynový varič zlodeja nezaujal, pálenku som tam nemal, ale uvaril si u mňa plný kastról kávy. Zvyšky tam ešte boli, ale zmrznuté na kosť. Keďže boli vylámané aj ďalšie štyri chaty v susedstve, celý lup si doniesli ku mne a hodovali. Okrem kávy bola v menu zlodejov ešte mäsová konzerva. Tá pochádzala od susedov. Škoda z krádeže teda veľká nebola, najviac škody bolo narobené pri vylamovaní dvier a okien, ktoré som potom musel urýchlene opraviť. Navyše vonku vtedy bolo – 20 stupňov, takže v teraz už dokorán otvorenej pivnici pomrzli všetky jablká a zelenina. Policajti si obhliadli postupne všetky chaty, skončili u mňa, rovnako ako zlodeji. Korunu tej kurióznej situácii nasadil jeden mladý policajt, ktorý sa u mňa nezaujímal o otlačky prstov na vypáčených okeniciach a dverách, ani na použitých nádobách, nevzrušilo ho ani to, keď som mu víťazoslávne priniesol špaka z cigarety, ktorý zjavne vyfajčil jeden zo zlodejov. Nič také. Bol som sklamaný, povedal som si, nemal som asi tie detektívky čítať a pozerať v televízii. Toto eso našich okresných kriminalistov sa s úľubou pozrelo po okolí chaty a povedalo vetu, ktorá mi zobrala dych : „Pán inžinier, vy tu ale máte krásny výhľad.“ Po dvoch týždňoch mi prišiel na prieklepáku ( asi na tretej kópii ) krátky oznam, kde sa mi kostrbatou policajnou slovenčinou oznamovalo, že žiaden páchateľ nebol zistený a prípad bol uložený. Vôbec som sa tomu nečudoval. Ten Hudek mal fakt pravdu.
... policajti, debili ...
V dnešných dňoch ma zaujalo v médiách popisovanie toho, ako sa naši policajti viackrát „vyznamenali“. Keď im ušiel väzeň tým najprimitívnejším spôsobom, ktorý by sa nestal ani laikovi, ktorý prečítal aspoň jednu detektívku, nieto ešte naším „vysokoškolsky“ vzdelaným policajtom. A keď zablokovali a kontrolovali úplne inú cestu, než bolo treba a susedné štáty o jeho úteku ani neinformovali. To sú veci, nad ktorými ľuďom, čo musia preukazovať denne svoju odbornosť a neustále vzdelávanie sa vo svojej špecializácii zostáva rozum stáť. Tak mi teda prišli na rozum tie pamätné slová bývalého Mečiarovho ministra vnútra Hudeka, ktorý v tom povestnom telefonáte s riaditeľom SIS Lexom povedal : „ ... však vieš, policajti, debili ...“. Odvtedy sme nezažili „šéfa policajtov“, teda ministra vnútra, ktorý by sa tak úprimne a zdá sa že aj pravdivo vyjadril o svojich podriadených.
