Diktatúra U-35

Po roku 1989 sme si všetci mysleli, že sme našimi kľúčikmi odzvonili diktatúre “robotníckej triedy” a jej predvoja - KSČ (či KSS). A potichu sme dúfali, že nastolením demokratického režimu sme odzvonili aj všetkým ostatným diktatúram. Ale to je omyl..... Ja viem o niekoľkých fungujúcich diktatúrach, ale iba o jednej z nich je tento článok. Je to diktatúra nenápadná, ale krutá. Je to diktatúra na prvý pohľad progresívna, nie je dokonca v rozpore so žiadnym zákonom. Ja si ju pre seba nazývam diktatúra U-35, ( čo je dnes tak používané, ako inak, anglické spojenie - “ under 35” ).

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (7)

Pred rokom 1989 sa často stávalo, že na obsadenie nejakého pracovného postu sa veľmi málo prihliadalo na kvalifikáciu, či skúsenosti dotyčného. Keď bolo treba vysokoškolské vzdelanie, tak mohla byť akákoľvek, aj nesúvisiaca so špecializáciou daného pracoviska. Podstatnejšia bola “tlačenka” - to je kto vás na to miesto pretláčal a hlavne a neodpustiteľne - musel to byť člen strany - ako si hanblivo hovorili komunisti. To bol hlavný prejav diktatúry KSS, mohol to byť aj blbec, ale ako člen KSS mal prednosť pri obsadzovaní čo len trochu dôležitých funkcií. A ako je to dnes ? Politické nominácie fungujú, ale len v štátnej správe a tam, kde majú politici dosah. Čo však súkromný sektor ? Tam má miesto diktatúra U - 35. Môže byť aj blbec, ale ak má menej ako 35 rokov, má prednosť. Je to ešte kamuflované požiadavkami na znalosť angličtiny, ( ktorú však vôbec nepoužíva, a ak, tak raz do roka ) a znalosťou obsluhy počítača ( ale len ako písacieho stroja, a na to má aj tak asistentku ). Ale neodpustiteľne - musí mať menej ako 35 rokov. Nevadí, že keby vzali na to miesto päťdesiatnika s rovnakými znalosťami, ten im ešte bude tam pracovať najmenej dvanásť rokov a môže vychovať super nástupcu povedzme z radov U - 35. Nie, oni ho odmietnu, ako neperspektívneho a vezmú U - 35. A o dvanásť rokov tam bude možno už piaty U-35. Opäť nový, opäť bez skúseností. No nech sa páči. A štyridsiatnikov a päťdesiatnikov preškoľujeme, ako sa vraví “z koňa na vola”. Za peniaze, ktoré odviedli tí šťastnejší. Bez skutočnej možnosti sa zamestnať. Len aby úrady vykázali „aktívnu politiku zamestnanosti“. Ešte šťastie, že ja sa zamestnávam sám.