Ako (ne-) fungujú veci

Ide o takú samozrejmú vec, akou je dáždnik. Keď v stredu tak lialo a musel som vybaviť nejaké veci v meste, bol som nútený kombinovať používanie auta a dáždnika. Keďže fúkal dosť silný vietor, bol mi dáždnik platný asi ako mŕtvemu zimník. Bol som mokrý od topánok až do pása, a to som prešiel len od vchodu po parkovisko. Nestrácajúc optimizmus, že však vrchná polovica tela je ešte stále suchá, chcel som sa uchýliť do azylu môjho auta. Rafinovane som nechal nad dverami auta otvorený dáždnik, pomaly som sa nasúkal na svoje sedadlo a uveličený svojou šikovnosťou som ešte mimo auta sklopil dáždnik a opatrne som sa ho snažil preniesť ponad volant cez sedadlo spolujazdca a tam ho nechať odkvapkať na gumovú podložku na podlahe. Véééľmi dobre vymyslené. Iba Jeho veličenstvo dáždnik malo iný názor na svoje služby pre mňa. Takže množstvom vody zmáčaný dáždnik cestou ponad moje kolená zavadil o volant, neskôr o spätné zrkadielko a celý obsah vody som mal na nohaviciach a saku. Takže k mokrým nohám pribudol mokrý “zvyšok”, aby to bolo komplet. Nemyslite si, že som to len tak vzdal. Keďže som si naplánoval návštevu niekoľkých inštitúcií, zopakoval som si príslušnú procedúru niekoľkokrát, vždy so snahou, že nabudúce to už musí výjsť. Pesimisti tušia dobre. Napriek úpornej ekvilibristike to skončilo nakoniec vždy rovnako. Myslím, že keby som sa v obleku rovno osprchoval, nevyzeral by som horšie. A ten pocit mokrých topánok a nôh je fakt nezabudnuteľný. Najmä ak stojíte v rade v Sociálnej poisťovni, pri okienku v banke a na rokovaní u klienta. Počul som, že kombinácia liekov na upokojenie a alkoholu môže byť smrteľná. Dobre, možné to je, no neskúsil som to, neviem. Zato kombinácia vetra a dažďa, auta a dáždnika mi nepripadala o nič menej otravná. Nabudúce určite v takom počasí nevystrčím nos z domu, ak to bude len trochu možné.