Exkurziu po stopách LEADER-a usporiadali realizátori projektu Tvorme tvár Horného Šariša z podnetu Moniky Budovcovej. Táto vzdelávacia aktivita je v poradí druhou zo štyroch plánovaných.
Čiernohorská železnička
Privítali nás na začiatku v Čiernom Balogu oficiálne na stanici Čiernohorskej železničky (ČHŽ). Zuzka Sitarčíková, vedúca osobnosť Občianskeho združenia (OZ) Vydra (VIDiecka Rozvojová Aktivita) vyšla nás privítať s plnou tácňou „gambáčikov" - pohárikov v koženom puzdre so šnúrkou, ktoré sme nosili ako náhrdelníky po celý čas pobytu s Vydrou. Nepodali nám ich prázdne a ani dlho prázdnotou nezívali... Vidieť, že sa v obci slivkám darí!
Pozvali nás do Múzea ČHŽ, kde sme sa dozvedeli, že v tomto roku oslávila 100-ročnicu existencie a pôvodná dĺžka 132 km je zredukovaná na súčasných 16 km. Ale za to patrí obrovská vďaka nadšencom a dobrovoľníkom, ktorí sa napriek strate poslania a účelovosti zaslúžili o zachovanie úzkokoľajnej trate slúžiacej dnes ako turistická atrakcia.
Vydrovská dolina
Vydry, ako sa dôverne na verejnosti nazývajú členky OZ Vydra, nenechávajú návštevníkov samých na seba. Pripravujú množstvo animačných aktivít, ktorými spestrujú pobyt hostí a vytvárajú neobyčajné podmienky na tvorbu zážitkov. Patria sem napr. súťaže v rýchlosti rezania dreva, hod kľuchtou - siahovinou na dĺžku a ďalšie. Nás, ako hostí, ktorí by mohli čosi podobné skúsiť vo svojom prostredí zasvecovali aj do procesu budovania objektov a vzťahov, ktoré sú v podobných činnostiach nevyhnutnosťou.
V rozhovore s Róbertom Hlaváčikom - prednostom Obecného úradu v Čiernom Balogu sme sa dozvedeli o fungovaní neformálneho partnerstva obce s OZ Vydra, neziskovou organizáciou ČHŽ a Lesmi SR, š. p. Ich vzájomná pôsobnosť prináša spoločne užitočný, ba až synergický efekt. Predovšetkým pochopili, že ďalej sa nepohnú, ak nebudú spolupracovať a vychádzať si vzájomne v ústrety. Už tento moment vysoko prevyšuje predpoklady ďalšieho rozvoja Čierneho Balogu a jeho okolia a predpoklady Horného Šariša.
Prednosta zo seba narýchlo vychrlil: „ Spojené štáty balocké vznikli spojením 13 obcí,. majú 5180 obyvateľov, rozprestierajú sa na ploche 14 700 ha, majú dve farnosti, dve hasičské jednotky, dve telovýchovné jednoty, tri materské a tri základné školy a folklórny súbor Kyčera (názov podľa názvu kopca). V štyroch osadách žije 12 % obyvateľov obce rómskeho pôvodu."
Neformálne združenie pripravuje spoločné produkty cestovného ruchu (pozn. autora - produkt CR je súbor vzájomne prepojených služieb tvoriacich komplexnú ponuku na krátkodobý, resp. dlhodobejší pobyt v danom prostredí). Produkt môže vzniknúť ak existujú k tomu materiálne podmienky. Aj keď sa prednosta tváril veľmi skromne, môžu sa smelo pochváliť spomínanou ČHŽ, Lesníckym skanzenom s náučným, 3,5 km dlhým chodníkom, lyžiarskym strediskom, vybudovanou infraštruktúrou, sčasti aj zo štrukturálnych fondov EÚ. V tunajších ubytovacích zariadeniach, najmä na súkromí, nájde nocľah 350 návštevníkov. Vytvárajú sezónne podmienky pre prácu 35 sezónnych zamestnancov a destináciu ročne navštívi až 50 tisíc hostí.
Chvályhodné je, že dokážu nielen tvoriť, ale aj predávať. S marketingovými skúsenosťami sa s nami podelila Csilla Dropová, externá pedagogička Univerzity M. Bellu z Banskej Bystrice, ktorú Vydry pozvali aj na spoločné večerné posedenie v penzióne Zelený dom. Zaujala nás názorom, že je dôležité udržiavanie dobrovoľných spolupracovníkov s OZ Vydra a spolupráca so živými folklórnymi skupinami, či súbormi. Ako Csilla povedala: „... sú schopné urobiť inscenované situácie, napr. zbojnícky prepad." A to sa ľuďom páči. Okrem nádherného prostredia sú obohatení o jedinečný autentický zážitok z dovolenky. Drobným ľudovým remeselníkom môžu pomôcť turistické informačné kancelárie, ktoré v Čiernom Balogu majú dve. Formou komisionálneho predaja ponúkajú nápadité, ale vonkoncom nie gýčovité výrobky nielen domácich majstrov, ale prijímajú výrobky z celého Slovenska.
Ako sa tam môžete dostať? Informácie získate na www.vydrovskadolina.sk, kontakt cez tik@vydra.sk.
Marekov Dvor
Neopakovateľné chvíle v rámci typickej formy tzv. agroturizmu môžete prežiť na gazdovstve rodiny Marekovcov. Nachádza sa v Breznianskom okrese zašité ďaleko od civilizácie v lokalite Vrchy (vyše 1000 m.n.m.), v obci Drábsko, časti Sedmák. Privítali nás „zvončeky" Marekovcov, psy Boďo a Boďa, ale vzápätí za nimi sa objavili pán a pani Marekovci. Na webstránke www.marekovdvor.sk si prečítate, že: „...Marekov Dvor vznikol v roku 1999 ako uskutočnená predstava rodiny Marekovcov." Zaujímavé, pretože Marekovci pochádzajú z dolniakov a z mesta, kde určitý čas aj žili, ale prišlo razantné rodinné rozhodnutie a odhodlania odísť mimo civilizácie a žiť na samote, spočiatku so 4 malými deťmi a malými skúsenosťami, ale neľutujú a o návrate do mesta ani neuvažujú. Obhospodarujú 30 ha pôdy, chovajú 7 koní, z nich 5 pracuje a jeden je poník, obyčajne majú 6 kráv, staré kozy, ktoré zabávajú hostí, králikov, prasce, niekedy aj býkov na mäso pre seba. „Sme samozásobovateľský subjekt," tvrdila pani Mareková, „nič nepestujeme, len kosíme a pasieme." Ako gazdovia v minulosti majú dni plné práce od jari do jesene, ale zima prináša oddych. S úsmevom spomínali, že sneh u nich nepadá vertikálne, ale horizontálne, vše im zasype aj chalupu. Žiaľ, z vlastnej skúsenosti konštatujú: „Vidiecky cestovný ruch je na Slovensku postavený mimo zákon, sme nikde, lietame po vzduchu."
V tomto lete očakávajú prvých externých pomocníkov. Sú to 16 až 20-roční mladí ľudia, ktorí sa odhodlali Marekovcov nielen navštíviť, ale pomôcť im na gazdovstve.
Huculská farma
Kto by to povedal, že história na vás vdýchne aj zo živého koňa. A veru, stalo sa. V horskej obci Sihla v okrese Brezno sme navštívili farmu Milana Gondu z Bratislavy, ktorý sa rozhodol prispieť ku záchrane vymierajúceho živého potomka divého koňa - hucula. Prezradil nám, že znaky divého koňa si hucul uchoval v podobe „... uhrieho pasu na chrbte. zebrých pruhov na nohách a oslieho kríža pod kohútikom." Vraj, ako M. Gonda tvrdí: „...nie je vhodný na nič, lebo je veľmi tvrdohlavý. Ale je tiež spokojný a nenáročný a využíval sa najmä vo vojnách na ťahanie ťažkých zbraní. Samozrejme, s rozvojom techniky stratil svoj význam ťažného koňa nielen vo vojne, ale aj v poľnohospodárstve, a tak z pôvodných 200 tisíc huculov sa ich stav vo svete zredukoval na súčasných 6 tisíc." Milan chová 34 koní a prostredníctvom OZ Slovenský hucul sa o nich stará s veľkou láskou a obrovskou dávkou odhodlania.
Konečná zastávka Hrachovo:
MAS Malohont - príjemca nenávratného finančného príspevku z LEADER-a
A tak sme doputovali. Konečne sme našli reálneho príjemcu pomoci v prístupe LEADER, miestnu akčnú skupinu (MAS) Malohont. Privítali nás mamka Elena a dcéra Mirka Kubaliakove, ktoré sú predstaviteľkami OZ Ozveny a, samozrejme, hlavné iniciátorky vzniku MAS Malohont. Všeličo sme sa podozvedali, no najzaujímavejšie informácie nám poskytli o budovaní partnerstva a príprave na prístup LEADER MAS Malohont. Vo forme OZ vznikla v roku 2007, zahrnuje 34 obcí, 26 tisíc obyvateľov, 656 km², územie, na ktorom žije 40 obyvateľov na 1 km². Začalo to neformálnou spoluprácou medzi mikroregiónmi Rimava a Rimavica, Teplý vrch a Sinec - Kokavsko. Z troch mikroregiónov vytvorili vo forme OZ partnerstvo: celkovo 44 členov, kde verejný sektor tvorí 16 obcí, t.j. 36 % a súkromný sektov vytvára 28 subjektov, t. j. 64 % MVO, podnikateľov a občanov. Po štyroch rokov mravenčej práce požiadali vlani v decembri o NFP v prístupe LEADER o podporu svojej integrovanej stratégie rozvoja územia a uspeli.
Pred nami je ešte niekoľko mesiacov, kedy môžeme sa stať podobne úspešnými ako MAS Malohont. Posledná výzva Programu rozvoja vidieka pre os 4. sa očakáva so záverom v decembri 2009. Zatiaľ z Prešovského kraja úspech dosiahla len MAS Levočské vrchy a voľné sú ešte dve miesta. Neklaďme si otázku, ale vyslovme odhodlanie: „Budeme medzi úspešnými!"
Emília FILOVÁ
