Dnes som v strednom veku.Vinetuovky už nečítam.Zostavy mužstiev už nepoznám,lebo aj keby som chcel tak by som to nezvládol.Menia sa mimoriadne rýchlo.Stalo sa niečo so mnou alebo s mojím okolím.Prečo takáto zmena.Je to iba vekom,alebo niečím iným? Koľko ľudí toľko názorov.Generačné rozdiely tu boli vždy.Kritika spoločenských pomerov a morálky tiež.Aj napriek tomu sa mi zdajú súčasné pomery mimoriadne náročné.Je tu napríklad mediálne a informačné špecifikum našej doby.Každodenný nával informácií,nebývalé komunikačné možnosti dostávajú človeka do svojich pavučín.Človek sa oddáva možno zdanlivým vymoženostiam a pomaly ale isto je otrokom novodobej techniky.Malé deti namiesto im prirodzeného neustáleho pohybu sedia pred monitorom počítača alebo neustále ťukajú do mobilu.
Nie som žiadny spiatočník ani tmár.Veď žijeme v treťom ticícročí.Nie som ale vôbec presvedčený, že či zvládame výchovu novej generácie .Akým smerom ju orientujeme.Aké stopy kultúry v nej zanechávame.Smerujeme naozaj k novej infokultúre? Budú v nej mať svoje miesto aj ľudské city? K tomu je potrebné pestovať si úctu k iným.Vážiť si ľudí.Vidieť svoje vzory.Ľudské vzory vo svojich rodinách a blízkom okolí.
