Chichot, úsmev, krásny smiech,
nezávisí od tvojich liet.
Sprevádza ťa tvojim žitím,
niekedy žiaľ, s vlčím vytím.
Hovorí sa, neviem, vraj,
batoľa že rastie v naj,
čím skorej sa usmeje,
v dobro múdro dospeje.
(Mne však ale ktosi radí,
že to závan v plienke tíško hladí...)
Najkrajší jagavý je rehot detí,
tvárička keď šťastím svieti,
na lumpačinách skáče, letí
a je častý ako smeti.
Videli ste tvár madony,
keď dieťa o lásku žadoní?
Videli ste tvár čistej devy,
keď má v srdci z lásky spevy?
Videli ste tvár muža,
keď jeho milá vonia ako ruža?
Videli ste tvár starca,
čo skúsenosti, múdrosti a citu darca?
Videli ste tvár starej mamy,
keď sú s vnúčencami celkom sami?
Toto všetko smiechu mimika,
čo veršu v básni sa vymyká.
Chudoba sa teší strašne,
keď vyhraje blchu v brašne.
Lotéria, loto, všaké kvízy,
usmieva sa gambler počas krízy.
Salvy smiechu ako z hory,
dobré vtipy, gagy a či fóry.
Bránica sa rozkmitá,
keď rehoceš sa do sýta.
Život dĺži, mizne stres,
život krásny a nie pes.
Mnohokrát ste vypočuli,
rehot zo sna, smiešny, čulý.
Vo labyrinte krivých zrkadiel,
kto z nás by sa nevidel.
V tom odraze milých grimás,
smejeme sa - je to o nás.
Smiech niekedy je život sám,
reality šou uštedruje nám.
Trapasy a poníženia,
škodoradosť s humorom sa oženia.
Vreskot, spev a smiech,
ozýva sa nocou viech.
Vo víne je často pravda,
smiech ten neraz k zvadám zavdá.
Poznáte smiech uštipačný,
zákerný a panovačný?
Nenávisť a pohŕdanie
ľadová smršť z neho vanie.
Slabý odvar, to je výsmech,
zažil si to ty, ja, Jano, Vojtech.
V duši ťa to kvári, mrzí,
prečo ľudia, prečo sme takí drzí?
Poznáte smiech zo strachu,
hráš sa na hrdinu, ty, áno ty, brachu!
No vskutku ťažoba a v duši krach,
do očí ti fúkol prach...
Toto všetko a aj viacej,
smiech je, a ak neveríš
strč ruky do vody vriacej
a „úsmev“ na tvári si vylúdiš...
