Písmo:
A-
|
A+
Keď muž plače,
asi umrela mu láska,
skryť by sa mal radšej,
na duši je vráska.
Keď muž slzí,
možno odišiel mu syn,
okolo sú cudzí,
prepadá ho splín.
Od kamaráta zrada,
dôvod taký človečí,
čo si staval, padá,
kloníš hlavu bez rečí.
Keď choroba skolí silu,
horúčka a pot,
prosíš Boha, prosíš vílu,
neprichádza nový zrod.
A keď odpykáš si svoje hriechy,
slnko do tmy zasvieti,
mizne žiaľ i mnohé prieky,
život nové povie ti.
Keď muž plače, nechaj ho,
lepšie ako zlosť i svár,
smútok prejde, bodaj ho,
rozjasní mu srdce, tvár.
dedo Pejo
