Krásne prší, chládok z dažďa srší. Voda steká po tvári, akože sa zatváriš? Zmýva pot i zmýva žiaľ, zadívaš sa znova v diaľ. Čo bude zajtra, aj dni potom, s úsmevom, či znovu s potom?
Pekne že nám napršalo,
nebo vlahu zemi dalo.
Pre zelené Boží dar,
v lete sýta živá jar.
S vďakou za tie byle, kvety,
lastovičiek bystré lety.
S radosťou za svieže ráno,
vďaka, vďaka, veru áno.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
