Dubaj, Dubaj, Slovač ešče podumaj!
(napísané pred rokom)
Navštívil som EXPO v Dubaji. Nie, neviezol som tam 200-eurové bankovky v kufríku, ani som sa neskrýval. Som z generácie, ktorá ešte vie, čo je to národné povedomie, hrdosť, česť... Pocit z výstavy bol taký, že v prevažnej miere je prenos želanej informácie k oslovovaným subjektom založený na všetkých možných efektoch pôsobiacich na zmysly človeka. Obávam sa, že na človeka priemerného až podpriemerného. Normálnemu, bežne všeobecne vzdelanému človeku sa takto prezentujú pre neho už známe fakty. Zvonka ide o šou a prestíž, no a zvnútra – ako vždy...
Pochopiteľne i vybral som sa omrknúť slovenský pavilónik. Mám problémy s pohybom, bedrový kĺb zreje k operácii, mobilita sa zhoršuje. No a na takých, ako som ja tam nezabúdajú (dali mi visačku seniora).
Všade rýchla a adresná pomoc, úľavy, prednostné vstupy, no aj decentné prijatie ľahkého bakšiša. Naše SK kočky milé a ochotné, aj mi dôverne prezradili, že (vraj?) to „vodíkové“ auto funkčné nie je... Veď dobre, atrapa sa aspoň nepokazí, možno džouk. Ja, bývalý technik, by som ale čakal aspoň odokrytú motorickú časť. Možno by som tak získal základnú technologickú predstavu. Na našej expozícii výstave rovno naopak, prístup ku kapotáži ani dokonca povolený nebol. Čo povedať? K lietadielku medializovanej Belgičanky, ktorá takýmto typom ľahkého lietadla obletela Zem (podľa českého návrhu z produkcie Seničanov), k interesantnému vírniku, k vystavovaným robotickým zariadeniam? Asi nič, pretože podporné info nebolo takmer žiadne. Neskoré otvorenie našej výstavy, či kvalita obsahu a formy expozície môže byť vec názoru a neskoršieho hodnotenia. V aktuálnom čase má pán Sulík isto iné starosti... Podľa mojej mienky na Slovensku bezbrehý liberalizmus spôsobil pomenej slovenských výsostných znakov, symbolov, charakteristík. Veď aj načo? Rozprával som s mnohými taxikármi v Dubaji, ktorí minulý rok odviezli 49 miliónov návštevníkov, no iba s obtiažami som im dokázal vysvetliť, kde vlastne to Slovensko je. Už sa akosi národnostné prvky nenosia, pardon, v SAE ale áno!
Tak šups občerstviť sa a oddýchnuť si do reštiky. I príchodzí opýtam sa položartom, či tu slovenskí dôchodci, keď sem vážia toľkú cestu, majú nejakú zľavu. Spod obslužného pultu mi hrdzavý mužščina s riedkou bradkou (hrdzaví bývajú vraj jedovitejší...) mi razantne odvetil, že či doma nejaké zľavy máme? Preglgol som, heglo ma, lebo snáď PROFI personál by sa mal k hosťovi podľa možností správať vždy úctivo a s úsmevom, aj keby sa mu ten javil ako riadne „hovädo“. Či? Prehryzol som výčitku a negatívnu odpoveď a pobral sa k stolu. Nie práve okamžite (v tom čase bol v reštaurácii okrem nás obsadený iba jeden ďalší stôl) k nám „pritancoval“ feši čašník vo vyhotovení blízkom predsedovi Hlasu.
„Prosím si menu!“
„Na stole máte QR kód, tam si ponuku prečítajte!“
(Čo už, ja som nechal svoj mobil na hoteli a keby aj nie, rovnako ako pán prezident Zeman, populárny herec J. Krampol i ja, máme iba ten obyčajný tlačidlový, ktorý čítať QR napriek všetkej snahe nezvládne.)
„Hmm, tak nám, prosím, prineste halušky a kyslé mlieko!“ Tie svetové halušky, ktoré naše médiá propagovali...
Odvrkol bez ospravedlnenia, že typický slovenský drink k typickému slovenskému jedlu nemajú. Prósto, moloka net, ani kyslé, ani sladké, ani ťavie, hádam všetko vypité. Halušky celkom fajné, no namiesto slaninky kúsky opraženej hovädzej salámy. Ja viem, arabská ortodoxná islámska krajina, tak halušky „a la Al Arab“, prepáčte, ale na EXPO? Peniažky v kufríkoch dopravovať do UAE vieme, no ingrediencie nie? Ani sme ich veľmi nezjedli, tak aspoň dobré pivečko, tiež Islamom zakázané. České síce štandardne very fine, no všetkým slovenským výrobcom všetky druhy ich piviek sa doma museli vypariť alebo čo ja viem...
Práve z reproduktora znela ABBA, isto super populárna muzika. Neviem, naša pophudba, ľudovky, vhodná koncertná klasika, znovu ostali doma.
No a nakoniec nášho zvláštneho zážitku: The Top of Service! Naprosto vážne, verte neklamem, ako tam bol Alláh nado mnou! Obsluha oblečená nie v uniformovaných, ale v ľahko znosených odlišných kraťasoch a v krátkych tričkách!!! Netuším, či na takýchto svetových výstavách ako je EXPO pre obslužný personál existuje nejaký Dress code, no ak nie, tak hádam aspoň obyčajná ľudská úcta k zákazníkovi. Asi som inak vychovaný konzervatívny starec, no s takouto ignoranciou som sa ešte nestretol.
Páni zodpovední, neprepáčte,
ja sa za takúto reprezentáciu Slovenska
a aj za Vás hanbím!
Čo napísať nakoniec?
S nostalgiou a so žiaľom, aj tam v ďalekej Arábii také súčasné slovenské...
dedo Pejo
PS
Vylievam si dušičku možno aj preto, lebo keď túto moju kritiku z knihy návštev vytrhnú, aby si to snáď u nás doma niekto prečítal.
