Nedeľné minizamyslenie sa

Viem pána Matoviča pochopiť, pretože má v mnohom podobnú povahu ako ja. A možno aj správanie, ktoré ale u mňa už obrúsil čas a skúsenosť.

V spore s pani prezidentkou by som ja predsa reagoval uvážlivejšie. Napríklad tak, že ak som presvedčený o svojej pravde podpory rodinám a mnohí majú k nej výhrady, presadím svoj návrh tak, že ich budem presviedčať, že vlastne ide len o začiatok. Že chystám ďalšie podpory, zmeny, pomoci, v ktorých zohľadním aj ich pripomienky a návrhy. Že je lepšie nejako začať ako nijako. A tak snáď vĺčko sýty, aj ovečka celá.

To vravím teraz, v jeho veku by som bol skalopevne presvedčený, že vyhrotením konfliktu sa  rany čistia, zápal uzdravuje. Samozrejme to závisí od charakteru protivníka a niekedy ten konflikt nevyhnutný je. Nevidím do vecí, no intuitívne by som sa razantne pustil do konfliktu s pánom Sulíkom a k pani prezidentke by som bol tolerantnejší džetlmen. V úprimnom záujme pomoci ľuďom na Slovensku...

dedo Pejo