Komunisťi v duši skryťí,
v eŠTéBé co mňeli kryťí,
pod zástavú Dubčeka,
skúsli z moci rožťeka.
Sutanú a krížem kryťí,
Slovo Boží – vlkú vyťí.
O ríďeňí štátu zhola ňic,
o to rečí, o to víc.
Disidenťi z kotelňí
(jak bes baču honelňík),
Ňekerí z ňich také špicli,
slušňí by sa radši picli...
Mnohý kamoš Sadiky,
hmm, s baklažánem caciky,
dneskaj žádné caviky,
staronové návyky.
Slobody je premíru,
netajíš uš svú víru.
Ket máš na to, večeru,
zajtra v Paríži si dáš, vjeru.
Ale krádež štátu – tisícročá lup
(snát pochopí to aj ten hňup),
Zástup „lachkých“ zbohatlíkú,
mazaných se spústú trikú.
A vracajú sa „starí“ zombí,
zabudli sme, už sú dobrí...
Spasit idú našu zem,
cibulu, česnek a aj chren...
S ňima dojde zasek ráj,
a ty volič, hlas im daj!
Daj im z duše šecko,
naivný si jak to ďecko...
dedo Pejo
