Keď mi zomrel otec

Pred dávnom mi zomrel otec, ja verím, že jeho duši nie je koniec. Na človeka toho milá tichá spomienka, čo s láskou dal mi život do vienka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď mi umrel otec,

bol, či je to môj otec?

Som tu stále, jeho syn,

v duši nosím smútok, splín.

A keď na večnosť ja odídem,

zídeme sa, či nezídem?

Budeme tam tatko, synček jeho,

naveky v mieri spolu s nehou?

Prišlo mi to neskoro akosi,

život - vietor, vánok v rákosí.

Zaveje a zašveholí,

prišli sme, odídeme takí holí.

Kým čas, chutnaj, precíť vzťahy,

ty aj on, ste si takí drahí.

Otec a syn tvoj,

žitia, úcty, lásky zdroj.

dedo Pejo

Štefan Vidlár

Štefan Vidlár

Bloger 
  • Počet článkov:  779
  •  | 
  • Páči sa:  1 303x

Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu