Hmm, symboly štátu, ako ich vníma najmä mladá generácia? Pozná svoje tradície, či prevláda sekularizácia a konzumný štýl? Živí a ctí generačnú úctu? Ako k tomu prispievame my, skôr narodení? ...
Já zložil bych aj prísahu,
na bibliju, ústavu.
Pod plápolem zástavy,
pridáte sa, vy davy?
Slovák, národ, moja hrdosť,
je to dúvod, u mňa radosť.
Hmm, ťisíc rokú poroby,
útlaku do staroby...
Slovač moja, máme štát,
na svojich nohách sceme stát?
A na náfšťevu do Evrópy,
de je zima, de sú trópy.
Jú praju, žičím, vyprosujem,
nech sa ňigdy nezopsujem.
Najlepší nám kolo Tater,
mater tvoja, noster pater.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
