Na duši mňa začne zhrívat, ket opička začne spívat. Velké esa, z vlády asi, oligarcha téš do basy. Rozespívá celý zbor, „svatých“ marš, aj celý chór. Na ty sviňe od válova, pomály sa varí voda.
Nech to veru trafí šlak,
je za máčny mikro mak,
Kočner, že je Milada,
Horákovej balada?
Drzosť chlapa nemá páru,
išel bych s ním já do sváru.
Tak za dvacet, tricet rokú,
aš vylíže si svoju stoku.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
