Dzetné dzeci, pradzeci, vnuci, vnučky – čas lecí... Vnúčence ot svojho zrodu, pro starečkú živú vodú. Stláčajte klapky nádeje, zázrak sa snáď udeje.
Vianoce sú detské očká,
čo nevedia sa stále dočkať.
Záblesky a žiara šťastia,
keď darčeky šuštia, chrastia.
Všetci spolu v domčeku,
iskričky na stromčeku.
Trblietavé svetielka,
sem tam snehu nádielka.
A možno aj tí dospelí,
k detskej duši dospeli.
Tak sláva zrodu človiečka,
by tma nesadla nám na viečka.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
