Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Nepamätám si, možno som to už niekde napísal. Môj celoživotný veľmi negatívny zážitok je tento:
V Skalici bol v rokoch mojej puberty rentgenológom známy gay. Môj otec lekár bol vtedy s týmto človekom nútený čosi pracovne konzultovať a ja som sa na tomto stretnutí, už neviem prečo, ocitol spolu s ním. Ako ma zmerčil, bleskurýchlo nebadane mi prešiel rukami od hlavy za uši cez ramená, boky až po zadok, pre neho asi erotogénne zóny. Až ma striaslo. Otcovi som nepovedal nič. No a v tejto chvíli, viac ako 50 rokov po tejto udalosti, mám na rukách zimomriavky...
Ak by sa verejne a bez strachu o menšinách a ich príslušníkoch bez emócií hovorilo, ak by aj oni našli odvahu priznať svoju inakosť a kultivovane sa vyjadrovali, namiesto „šialených“ excesov na uliciach, problém by postupne stratil na intenzite a sile.
Napr. Peter a Mária, Vy ste ako inakí? Falošní?
dedo Pejo
