Trojný bod

Pravda, láska zvíťazí, (KGB, ŠTB, aj Štázi). Ambasády samý špicl, diplomat, jak po pravďe ich nazvat.  Štát špízuje občana, že bezpečnosť a ochrana. Poslúží od klúča dzírka a internet je dobrá vťírka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bylo ňeco málo po revolúciji, eufórija ešče ve všeckém pretrvávala. Slováci hraňice otevreli a tuším ftedy chvílu aj rezignovali na ich strážeňí jak za časú socialistických. F tem časi sem ešťe rád bicykloval v blíském aj širším okolí Bratislavy. Napríklad trefil sem na sútok Dunaja a Moravy, ale z rakúskej strany. To bylo ňeco, byt na mísce, o kerém sme sňívávali a rakúskym rybárom chytajúcím na čereňe cicho z Ďevína závidzeli. Rás mi ale napadlo, že co tak zajet k stretu hraňic Slovenska, Maďarska a Rakúska, k temuto podla mňa zvláštňímu „trojnému bodu“. Po prípravje, štúdija mapy, vyptávaňá sem nakonec trefil na bývalú pohraňičníckú asfaltečku, kerá mňa tam nedaleko Rusovec aj pohodlňe dovédla. Ostal sem v šoku. Tam rúzňí umjelci (vraj aj jeden Japonec) vytvorili svoje skulptúry na tému otevrítého spolužicá mezi luďma, fascinující a úžasné. No a vrcholem byl ščíhlý trojboký ihlan, geografického místa stretu hraňic, jakýsi vylešťený žulový obelisk, s označeňím jednotlivých štátú. Čuduj sa svjete, nedaleko stan rakúských po zuby ozbrojených pohraňičňíkú, na uherskem poli jakože pracoval traktor (hmm, po akciji neodlecel na základňu) a ze Slovenska ňic, enem já. Otestoval sem situáciju a opatrňe bicyklo oprel predňím kolem do Rakúska, chuapci ozbrojenci ňic. Tak sem sa osmjelil a začal chodzit a neskúr bjehat dookola hraňičňího kameňa sem aj tam, v obidvoch smjeroch. Byl to pro ubitého socialistického čovíčka ohromný, nezvyčajný a úžasný pocit slobody. Zavolal sem šeckým známým a chválil sa, že vjeríš alebo né, fčil su v A, v H, fčil v SK, zasek naspátek a tak dál dokola. Ťí vojáčci si moseli myslet, že sem sa asi na rozumňe pominul. Za dosť dúhý čas sem sa nabažil a skusmo druhú cestú po poli sa vrácil smjerem k Rajke, abych terén spoznal z obidvoch stran. No a co bylo dál? Začalo sa mi darit v podňikaňí a mnohé návščevy aj obchodňích partnerú sem na toto místo v rámci spestreňá vodzil, abych sa s týmto výňimečným pocitem a eufórijú slobody poďelil aj s inýma. V mnohých prípadoch sa mi to podarilo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
v živoce je vela karikatúr
v živoce je vela karikatúr (zdroj: dedo Pejo)

dedo Pejo

Štefan Vidlár

Štefan Vidlár

Bloger 
  • Počet článkov:  776
  •  | 
  • Páči sa:  1 293x

Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu