Vrana hrubo kráká, nechytá sa na spjeváka. Kotkodáká slépka, bes kohúta debka. Slavíček ten pjekňe spívá, trilkuje a ňic neskrývá. Čvirikoce vrabčica: „Pro Čima su ďefčica.“ Ale co to v kleci fták, trefuje ho isce šlak.
Neňi úpadek mravú,
ket býk obcuje s krávú.
Ale ket somár s opicú
a spolem idú do Ritzu.
Ket má koza rúpy,
na ledze má tanec hlúpý.
A tak mnohý od dobroty,
s ňú zaspívá, nemá noty.
Ale v ríši zvírat neňi tak,
každý fták ví jaký fták.
Enem v ríši čovjeka,
blbosť taká odvjeká.
dedo Pejo opísal od Ezopa
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
