Úvaha vianočná

Aj dnes mám pocit, ktorý doteraz nevymizol, ani nezoslabol, že Vianoce sú obdobie, kedy si viacerí uvedomíme, že sme ľudia. Ľudia nielen z mäsa a kostí, ktoré sa raz na prach obrátia, ale hlavne ľudia s citlivou a vnímavou dušou. Netuším, kde má človek sídlo lásky, porozumenia, empatie. Prečo súcití, chráni, pomáha, rozdáva. Dokáže prinášať úprimné obete, odoprieť si pre iného, trpieť a nejeden raz bez pátosu i zomrieť pre druhého. To všetko len tak prirodzene, bez špekulácií a ziskuchtivosti, hádam pre dobro samé.

Možno by sme si priali, aby Vianoce boli viac krát do roka alebo aj celý rok. Asi nie, v živote musí byť byť rovnováha, pretože podľa mojej mienky, aj to málo dobra stačí na vyváženie všetkých tých ľudských nerestí.

Velice sa raduju, že sme furt ludé cicící a že to tak aj zostane na vjeky vjekú. Dovolte mi Vám poželat, aby ste si toto mimorádné výňimečňí  období v míri užili a najlepší v kruhu roďiném precícili jak sa patrí.

Váš dedo Pejo