Su stareček storočňí,
nechoďím na púlnočňí,
uš choďím zas na nočňík
a píšu báseň vánočňí.
Ket uš došel dudlík, plenky,
mléko z flašky, né ze sklenky.
Tam sú zuby, šošofky,
od Marky aj od Žofky.

Poťeším sa z balíčka,
kým spánek spadne na víčka.
Koláčky a kúsek žvanca,
do hríšneho (s barlama) je mi tanca.
Uš nezvládnu strójit stromek,
upratovat, čisťit domek.
Sestričky ozdobjá mi vjetvičky,
já zato im dám „dárek“ maličký.
Aj ket slábne žiťá sila,
dycky je to krásná chvíla.
Co robila by moja víla keby žila,
hmm, čaro Vánoc vykúzlila...
dedo Pejo






