Kedysi sa moselo klečat, fčil klikat. Verona, Maruna, kerá bude bes rúna? Hmm, žeby najprv začalo oné človeku a potom prírode?
Policajci chodzá dvá, f tem to šecko tkví,
jeden dobrý, druhý rádňí prociva,
že prvý celkom dobre písat ví,
druhý čítá aj u piva.
No, co ket ale začne vojna,
nevíš kerá šarža kerá,
tá mela neňi vúbec kojná,
od pnucá nám prasknú péra.
Starý šéf a jeho suita,
nový enem rotu tvorí,
furt vječší starý ješita,
novému sa málo dvorí.
História šak učí nás,
treba sekat rázňe,
nech odpálí satan, ďas,
bojujme bez bázňe.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
