Objavil som ďalšiu výbornú funkciu stareckej paličky. Fantasticky sa dá s ňou poškrabkať napr. na inak nedostupnom chrbáte...
Živý je, či ni,
či sa z času vymaní.
Ešte drží, odoláva,
aj keď zašla jeho sláva.
Rástol v zeleň, mužnú silu,
vrchol hore, v oblak vilu.
Teraz ako na súši,
vietor miazgu vysušil.
Toto žitia zákon Boží,
ku koreňom hlávku zloží.
Dovtedy na vrchole šarvanci,
zahudú, zakrepčia si pri tanci.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
