Štefan Vidlár
Horúčka Zeme 37,5 stupňa Celzia
Z teba nevie nikto sňať, že nevieš hodiny ni dňa...
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Nebude z trnek slivovička a z Dobroša oné, ička. Možno ale starý uj, hanba, puch, juj, fuj. Firma STRAŠI, a. s., spoľahlivo zlikviduje obaly za desať i viac násobné ceny!

Nájdú sa aj generáli, co ich duša nepochválí. Co radši hynú, umírajú, nežli zbojstva na bonz dajú...

Co píšu, nejsú básňe, enem ríkanky, navečer aj zaránky. Pro radosc a úsmjef úst, no, nech nevlecí vám do ňich chrúst. Neberte mňa vúbec vážňe, prosím, prosím velmi snažňe! Život lachší s úsmjevem, bes plaču a né s revem.

Co píšu, nejsú básňe, enem ríkanky, navečer aj zaránky. Pro radosc a úsmjef úst, no, nech nevlecí vám do ňich chrúst. Neberte mňa vúbec vážňe, prosím, prosím velmi snažňe! Život lachší s úsmjevem, bes plaču a né s revem.

Peťko, gde sa zvezeš, veru tam, smjerácký ťa tlačí trám. Nepomožú finty zrádné, odpusť hríchy, hríchy rádné!

Ve Skalici na rohú, stójí krúžek študentú, mezi ňima aj náš najmilejší, zajtra ide za vodu. A ket nám ho odvedú, moc srdének rozvedú, moc srdének, samé modré očká, uš sa skoro nesejdú.

Bože múj, co to robí služebňíček tvúj? Víme, že je to v rici, to, že kradnú politici. Ale že aj kňazi, farári, že aj tým sa zadarí? Ale na co, na baby? Nezakryje ich hábit... Společnosc uš strácá glanc, cože na to, papa Franc?