Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Učeň mučeň, tovariš, časem majstr, dobre víš. Toto bylo, bejvávalo, remeslo to fčilkaj jaksi vzdalo. Gde školstvo učňú podělo sa, ket podniky rozdali a rozkradli sa? Téš došla asi v štátě krída a robotňík uš neňi trída.
2. časť Epizódka 1: Kak póľzovať sa tuaľétom? Ňekedy zas v letku, v bjehu, či je teplo a či v sňehu. V zimje lebo po pálavje, úsmjef slastný po úlavje.
Nesplnil som otca túžby po čom v srdci tajne túžil, nie do Hippokrata služby, asi sa aj v duši súžil. Cítil som sa ako bojar, stal sa zo mňa hrdý strojár. Miesto fáčku, miesto masti od sústruhu som sa zmastil.
Spomínka na otca po 48.: Doktorovi vzali skalpel, prednejší bol rudý apel, v meruôsmom kladivo i kosák a pre slušných v .iti bodák. Z toho smogu v každom rohu, s Pánom Bohom Pánu Bohu. Tak sa zrodil proletár a z doktora „biletár“.
Slovensko politici prevŕtali tunelmi jak krt moju záhradu. S tým rozdielom, že po ňom zostali čierne kopce, po nich čierne diery.
Tento príbjech je vymyslený a podobnosc se mnú je čisto nenáhodňí. Život šak donáša šelico, čemu možeme aj nemusíme vjerit.
U nás prachma vládne oligarcha, to pro hlupákú žádna ťarcha. Oligarcha na monarchu bacha dáva, nažratý je vlk aj celá kráva.
Odkaz politikom v nepretržitom prúde zakladajúcim nové a nové politické strany v nádeji na úspech, prachy, moc...
Po ňekolkých pohárkoch dobrého červeného, na dobrú noc, ráno aj deň ňeco málo veselého z mojej avantgardy:
Podiel práce na poľudštení opice (Engels) Práca vykorisťovaného (Marx) Vedúca robotnícka trieda (Lenin) Arbeit macht frei – koncentračné tábory (Hitler) Ruské pracovné tábory – gulagy (Stalin) Aktivačné práce (Richter)
Politik je extra fajta, fčéraj, dnes a aj pozajtra. Jegónti a na kerého vreda, byli nám ťí šecí treba? Výnimkám tým tri krát hobla, někerí tam išui celkom s dobra. Výnimkám aj tri krát česť, nech naskazí ích od čerta lesť
Aj Petr zaprel Krista Predtým velkí kamasi, co ruky sebje medlá si. A fčil Božská čistota, nepoznat je istota. On je gauner, zlodzej, vrach a já anďel – to múj tlach.
Politika dobrý džob, ot narodzeňá aš po hrob. Nač já píšu, robím prču, aš mám z teho v huavje hrču. Idu radči do šenku a dám si dobrú pálenku.
Občan ten byu šum a fuk, né volič, to neňi žádný túk. Občan mosí puacit daňe a politici rečňá za ňe. Fčil sú enem ťuťuli a muťuli a jakú kulehu by de ukuli.
Národ náš sce sebaurčit, po slovensky dzeci učit. Tento národ holubičí, dofčilkaj, víš, ňik nezňičil...
O tem je to a aj bude, tak to myslel stvoritel, fták na stromňe a pes v búďe, Homo, deťí ty si vjeritel!
Aj v Bruseli stúporaďí, na ňem fangle, mňe nevaďí. A tak prosím, nech náš stúp, neňi symbol, gde stál hňup.
Ket si náhodú s odstupem času prečítám tito vjety, priznám sa, že ňekerým aňi nerozumím. Asi mám vlastňí názor, s kerým ale nesúhlasím...
Keby sa mi urobilo krásne, napísal bych peknú báseň. Báseň o tom, že život to sú takí ľudia, čo radi majú ťa a nesúdia.
Nesmúťím já za komoušem, enem píšu názor o tem že, rolňík nevoňá uš chlébem, sýrem a inseminátor neučil sa tým klempírem. Krajčír v ruce s kefú, špachtlú, škrábe ze stěn farbu zaschlú. Kuchár varí v kúce zvar, nemá pevnosc, žádný tvar...
