Štefan Vidlár
Politika A je to!
A co s tým spraví starý poét? Nechá tak a nechá dojet... Hmm??? Eštěže je tu malá, skromná glosa, snát treskne im, hen do zubú, aj do nosa.
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

A co s tým spraví starý poét? Nechá tak a nechá dojet... Hmm??? Eštěže je tu malá, skromná glosa, snát treskne im, hen do zubú, aj do nosa.

Na tej zemi a v tej hline, mojej starej mladosť plynie. Kvietky, všaká zdravá zelina, pekne krásne klíčila. Chutné rudé jahody, tešíš sa jak na hody.

Kedy zlodzejině donde dych a hríchem bude hrích? Kedy bude puacit zákon, právo a šecko pújde detsky, hravo? Je uš ráno, dost uš sněňá, cez deň moc a prachy zas sa žeňá.

Často skloňované slovo korupcia pochádza z latinského corrumpere, teda skaziť. Ak si odpovieš na otázku, čo všetko je mravne skazené, odpovieš si zároveň na otázku, čo všetko je skorumpované.

Nosiť loptu do nemlátom, proti vetru, napriek drátom. To bol Maxo, kvázi špic, či pršalo, či bol hic. Taká malá križovatka, zahavkala predo vrátka, je to Maxo, z krvi tulák, uvrešťaný biely čumák.

To je záver, to je vsjo, s Pánom Bohom, Marusjo! Odvrhli ma múzy víly, daj si jogurt, doplň sily! Budeš dedko čulý, vrtký, sem tam prdky, už nie trtky.

Politik a podňikatel, byl a bude jeden kartel. Je to obr akciofka, gde si blahem každý krochká. Pro společnosť velká ťarcha politik aj oligarcha.

V Prešporku sedneš za volant a stójíš. U nás na Záhorí sedneš za volant a jedeš. Hmm a ket nejedeš, tak piješ...

Elektrikář může být nadrátovanej a soudce jak zákon káže. Klempíř byl na šrot. Metař byl nametenej a sládek nachmelenej. Akademický malíř byl pod obraz a malíř pokojů zmalovanej. Loutkoherec byl zpumprlíkovanej.

opitý = opitý jak čík, ale ho má, ale nakúpiu, má vrtulu, má uhnúté, nabumbaný, nacucaný, nacenganý, nadrúuaný, nalétý, nalízaný, namazaný, nasuopaný, natrúbený, ochlastaný, otrtúlený, ožralý, pot čepicú, pot parú, potrunžený...

A tak, mojě milé boží tvory, krási ženskej muž sa korí, zámky stavjá a aj borí a melódiu svjeta s ňú vytvorí A tá žena z citu zory, pofúká ty jeho spory, pochválí, ked nosí hory a s ňím šecko krásné v lásce zhorí

Žena v tieňi, je, či neňi? Mama, kuchár, sestrička, sem tam kráska bez trička. Babka, paňi učitelka, klebetňica také velká. (Často dáma, potem kofa, nepatrí sem táto strofa...)

Jak mám temu rozumjet, že na nuly sa seká svjet. Že šecko sú len také čísla, z kerých naša láska vzišla? Že kamarád tvúj je či neňi, že jedna na nulu sa sofort zmneňí. Že deťi hrajú ces mobil hry a elektrón ich pohyb skryl.

Že su kmín a podvodňík, toto neví skoro ňik. Úžera a lichva zlatá, drogy, chlast ces moje vráta. Ty múj milý, víš čitatel, společný de menovatel? Aňi toto asi neví ňik, je to on, demokrad a politik!!!

S tlačofkama rostrhlo sa vrece, nesce sa mi hen do klece. Já ňic nevím, tam sem nebyl, uvjer ty mi volič - debil! Já su čistý jak to Boží srdce, čerstvý prúvan robit prd sce. Smrdzí to a zapáchá, zlá je v basi opacha.

Na Zem padá čierny sneh, vylieval si smog do riek? Čoho si sa nabažil kade kde si odložil? Zabudol si na toho vedľa, kam až rastie tvoja jedľa? Za peniaze kúpiť sa dá všetko, že ti šťastie kde´s utieklo?

Já mosím predbjehnút reťazce a o vánocách začat uš v augusce. Mikul–Santa Mráz, vybral sa na zraz. On sa dozví tam, že kedy pújde kam. Nepojede do islámu, tam mu prsty, hnáty zlámú. Podrežú mu krk (to byl enem frk).

Čo to značí slovo hriech? Napáchol si vôňou viech? Oblápal si dievčí driek? Nepodal si správny liek? Prekročila tvoja noha zákaz, príkaz tvojho Boha? Zanedbal si befel dobra, na čí poddal si sa obraz?

Do družstva a za traktor, to byl výbjer, X – faktor. Komunista velil z kanclu nedával mi inú šancu. Chvála Bohu Jar tá Pražská a jedňičkár si v duši mlaskal.

Ideš cestou zaľúbenia, cez rieky aj búrne moria, z vysočiny do údolia, zorať zem a obsiať polia. Na pahorku husté lesy, že sa stratíš, to ťa desí. A keď skĺzneš dolu kdesi, jaskynka sa skrytá tiesni.