V tom dave by som si ju nebola ani vsimla, nebyt jej kamaratok, ktore volali otca na pomoc. Drzala sa nohami rukami, no nezdalo sa, ze vydrzi dlho, lebo svaly sa jej uz ocividne triasli. Ocakavala som preto,ze odkialsi rychlo pribehne volany otec, no opak bol pravdou. Otec si dal pekne na cas. Kracal pomaly a smial sa. Obezny latino chlap, v zlatistej teplakovej suprave s hrubymi retiazkami na krku ,nemal v plane podlahnut panike. Zalozil si ruky vbok a spytal sa dcery :,,Ako si sa tam dostala?" Ani necakal na odpoved. ,,Ako si tam vyliezla?Hm? " Uz uz som si myslela ,ze sa odhodlal konat, ked pohol rukami, no namiesto k dcere ,namieril si to do vlastneho vrecka,aby odtial vytiahol mobilny telefon. ,,Toto si musim odfotit,lebo mi to nikto neuveri. " a cvakol. Az ked bola momentka v bezpeci v telefone a telefon vo vrecku, zvesil dceru. Ta sa okamzite pridala k hre ostatnych deti ,no a spokojny otec hrdina odkracal k lavickam. V tej chvili som bola nahnevana. Na otca i na seba. Na neho, ze nekonal rychlo a mohlo sa nieco stat a na seba,ze kvoli vlastnym strasidelnym predstavam mozno niekedy zhorsujem situaciu a zbytocne skoro malujem certa na stenu. Fakt bol,ze otec si vo svojom mobile, vo vrecku zlatistych teplakov , odniesol kusok z toho popoludnia . Chvilku, o ktorej sa doma budu zhovarat a smiat sa . To, ci sa to mohlo skoncit aj inak, nebudem rozvadzat. Chvalabohu sa nestalo.
Vravi sa,ze jeden obrazok sa rovna tisicke slov. Nieco na tom bude. Nikto si nepredstavi situaciu na ihrisku lepsie ako ked uvidi fotku v mobile. Rovnako sa vravi, ze momentky su najkrajsie. Su vraj necakane, nikto sa v nich na nic nehra, nepozuje. Reziruje ich zivot. Verim tomu. A z New Yorku som si ich par ukradla.... Ako toto trucujuce dievcatko z Union Square,
ktore napokon poslusne odkracalo s maminou...
alebo unavene dievcatko z Brooklynu, ktore som si odfotila cez sklo autobusovej zastavky
ci cernossky chlapec hrajuci sa s otcom v parku[ zbadal ma,ze ho fotim a na moje prekvapenie mi zamaval, ja som zamavala naspat]
pri Key Foode - znamych NY potravinach, bol to jeden z prvych teplych jarnych dni, necudo,ze energie bolo na rozdavanie...
,,Myslim, ze to dievca nas prave odfotilo." povedala jedna druhej,lenco som stlacila spust...
momentka z uprsaneho dopoludnia
chvilka predtym ako sa pani v popredi smykla na roztapajucom sa snehu a spadla...
portret kracajuceho neznameho z reklamnej tabule
ak ste sikovny , treba sa ukazat - rezbar na 5avenue
spomienka z jednej mnohych kaviarniciek v Park Slope
i nezive veci prinasaju spomienky ako na tejto fotke ,kde sa v pojazdnom voziku prave rodil chutny obed
z prechadzky v Prospect parku -jarne prace
a na zaver taxik. Tak typicky na fotografiach ludi, ktori NY navstivili. Toto je ten moj.....
