Pamatam sa na prvy den jazdenia akoby to bolo vcera. Stali sme styria na zastavke autobusu celi vzruseni,ze coskoro si kdesi na cvicisku vyskusame,ake je to sediet v aute za volantom a nie na zadnej sedacke. Boli sme same haha a hihi,az dokial nedosiel nas instruktor a neuvolnil svoju sedacku jednemu z nas. Tri pary ruk ma tisli dopredu.
,,Saliete?" pytam sa v panike, na prvykrat by som uprednostnila radsej nejake parkovisko alebo pole.Ved som ani len netusila,kde je brzda, spojka, rychlost.... Toto bude horsie ako tie pocitacove hry,kde zbierate vsetkych ,co vam stoja aj nestoja v ceste!
Vymyslat sa vsak nedalo
,,Dievca zlate, klucik do startera, spojka, rychlost, rucna brzda...co si robila na trenazery?"
No co by som ? To,co aj ostatni! Vracala v zachode, ved z toho by prislo zle aj kozmonautovi. Ale nebudem sa zhadzovat. Na prvy krat to nebolo zas az tak zle,hoci som konecne pochopila,preco su niektori soferi nalepeni na volante.O operadlo som sa neoprela ani raz. Horsie casy vsak nastali,ked si za volant sadla moja priatelka. To zbledol aj instruktor. V aute bolo ticho ako v hrobe. Na to,aby sme poculi jej hlasne dychanie akoby prave zabehla 500m v jej rekordne kratkom case sme mohli mat na zadnych sedackach aj party. Prisaham, bala som sa ,ze ma astmaticky zachvat! Aj som uvazovala,ci radsej nevystupit....
,,Ruky pred seba!" Nakazal jej instruktor. Pani, tie sa triasli! My sme sa vzadu zacali tiez. ,,Nastartuj." O operadlo sa tentokrat neoprel nik. Chvalabohu i tu sa potvrdilo,ze pes, ktory brese nehryzie ,lebo v ohrozeni zivota sme boli,az ked si s ulavou nas vsetkych za volant sadlo muzske pohlavie, ktore uz dlhe roky kedy- tedy jazdilo na otcovej favoritke po dedine. Viete ako to je, divate sa von oknom, na oblaky, kmitajuce stromy, polia a snivate. I ja som snivala a divala sa von,ked som si vsimla ,ze sme nabrali smer ku okraju vozovky a ze sa rutime do priekopy! Esteze instrutkor nezaspal na vavrinoch a skocil na brzdy.
,,Zblaznil si sa!" reval na chalana za volantom zatial co my sme sa vzadu dvihali z podlahy.,,Zaspal si ci to bol pokus o vrazdu? " Zo soferovej tvare nam bolo jasne, ze o odpovedi nema ani potuchy.
Pre mna trapenie nastalo az v meste. Nikdy sa mi cesty nezdali tak plne aut . To naozaj museli akurat vtedy prist vsetci z okolitych dedin do Spisskej na nakupy? Ved neboli ani trhy! A ja som sa mohla zblaznit! Volant, smerovka, brzda, plyn, smerovka, zrkadlo, vytocit hlavu,zaradit rychlost, spojka ,plyn....no nedalo sa. Vsetko naraz sa neda! Zo vsetkych ciest sme sa najskor naucili cestu do lekarne. To aby si instruktor mohol kupit nejake tie lieky na bolesti hlavy bez predpisu. Lenco zacali lieky ucinkovat, objavili sa i prve znamky humoru.
,,Doprava, spomal, brzda, spojka, prerad rychlost, pridaj, prerad rychlost, dolava .." a BUM. Konecne som si vyskusala zachranne pasy.
,,Aka tam bola znacka?" reve na mna.
Len som pipla:,,Neviem."
,,Vystup z auta a chod sa pozriet!" Sla som. Zakaz vjazdu.
,,Vy ste mi kazali odbocit..." V ten vecer nam jazdenie skoncilo. Domov si to odsoferoval sam. Nikto nenamietal. Dalsia sprska zabavy prisla za zimnych vecerov,ked sa zacalo skoro stmievat .
,,Pridaj, preboha ta prosim, pridaj!Ved doma nebudem jest veceru ale ranajky!" prosi ma instruktor. Ja by som mu rada urobila po voli,veceru by fakt nemal vynechat, ved je chudy ako sparadlo, no vdaka svetlam som videla iba nejake tri styri metre pred seba, v zakrute ani tolko, co ak tam v tej tme nieco bude a ja nestihnem zareagovat?
,,Doteraz sli isla rychlejsie!"
,,Hej, ale to som sa drzala zadku auta pred nami,no ten uz odbocil.."
Ked si myslite,ze sme mali v aute napate vztahy, mylite sa. Chapali sme sa aj bez slov. Nikto sa na nikoho nehneval ani sa nic nepytal,ked zbytocne hodinu stal na parkovisku cakajuc na svoju jazdu , ktoru napokon nemal,lebo ktosi pred nim rozzuril instruktora. A ze nas mal rad aj on, sa ukazalo na samotnych testoch.
,,Chod a neurob hanbu nasmu rodu." Tak takto ma odprevadil otec na skusky. Uznajte,nemohla som zlyhat a sklamat ho. Pisomne testy som mala v malicku, s teoriou o aute to bolo tazsie. Co sa dalo naucit z knih som vedela,no ako popisat vymenu klinoveho remena ?
,,Netrap ju," zachranuje ma jeden z policajtov, ,,Zena sa postavi na kraj cesty,zamava rukami a hned jej nejaky chlap zastane.Ci ty zenam nepomahas?" A presla som. Este cvicisko a jazda. Chvalabohu, vonku dul vetrisko a kuzele sa nedali udrzat. Stat na mieste im pomahali spoluziaci. Len to miesto bolo zakazdym inde.Jazdu som vsak zvladla uplne sama a bez pomoci, hoci mi do cesty vbehol nahliaci sa mlady chalan. Nezrazila som ho, zachovala si chladnu hlavu a sup, vodicak bol vo vrecku. Vtedy este len na skusobnu dobu dvoch rokov. Mnohe dievcata tie dva roky radsej ani nejazdili,aby on neprisli. Ani mne sa nedostalo vela praxe. ,,Ked mi zadrhnes motor, zabijem ta." Vyhrazal sa mi otec, ked som si chcela sadnut za volant. No ako by sa jazdilo vam v takom strese? Nasmu modremu sipu [Skoda105L] som ublizit nechcela. Ale ja raz budem mat vlastne auto a s automatickou prevodovkou....a potom.....potom to tym chlapom ukazem,ze zabudnu na hlupe pripomienky typu: ,,To musi byt zenska za volantom!"
