Postavila som ich na skrinku. Medzi keramicku tacku s vonavymi susenymi plodmi zeme a lampu. Nepatria tam, to mi je jasne,ale koho to zaujima? Hlavne,ze ja viem, aku maju ulohu.
Verim tomu,ze zo vsetkeho, co nosime na sebe, o nas najviac prezradia nase topanky. Nijake tricko, hoci aj s napisom, vetrovka, kabat, klobuk, nohavice o nas nepovedia viac ako to, co mame na nohach. Zvyknem kracat so sklonenou hlavou, nevsimajuc si tvare, sledujem mihotanie topanok. Niektore maju charakteru menej, ine viac. Delim ludi do skupin na rozumela by som si, nerozumela by som si, och, ten je moj clovek. Imponuju mi teniskovi, lebo sama tenisky najradsej nosim. Su lahke,pohodlne, hodia sa k hocicomu a ked sa zaprasia a schodia na pate ako vysledok prechodenych kilometrov, vtedy este len u mna stupnu na cene . Zvykla som si na ne.
K satam si casto pridam nohavice,len aby som si mohla dat tenisky. Ked ideme vecer von, skusam to vzdy zladit slavnostne do tenisiek. Tenisky, tenisky, tenisky a ak uz musim nieco ine,tak preboha prosim, len rovna podrazka!
Ked som tieto levandulove priniesla domov a ukazala sa v nich spolubyvajucemu, zahikal, ze :,,Vau, konecne je z teba zena!”
Zena? Nie je to tak davno,co ma niekto na ulici zenou nazval. Urazila som sa.Co? Ja som dievca! Chvilu mi trvalo , kym som si uvedomila, ze mam 27, coskoro 28. Ze mi ten titul prislucha. Nalepka dievca uz na mne velmi nedrzi. Cosi ako pouzity suchy zips…Uz su ine, ktore ho hrdo nosia .
Ked idem s kamoskami na nakupy, po ocku sledujem , co si vyberaju. V hlave vsetko zamietam:,,Och nie, ja by som si nieco take na seba nedala!” A ked ich potom vidim v bare, svietia. Pritazlive saty, rozpustene vlasy, topanky na opatku…A som znova pri nich, pri opatkoch. Nemyslim si,ze v nich je ukryta zenskost,lebo zena je zenou aj naboso.Ale….hadam mi zenske pohlavie da za pravdu, ak poviem,ze opatky maju magicku moc.
Aj v ten den, ked som nasla tie svoje, v tom obchode s obrovskymi zrkadlami , kedy som vlastne aj tak hladala iba dalsie tenisky, som pochopila aku.Zavonali mi levandulou rovno pred ocami. Najskor som na ne iba pozrela, potom pohladila, vytiahla z krabice a vo finale vyskusala. Vysukala som si nohavice po kolena, aby som lepsie videla a …. Ten precizne dokonaly lahulinky zazrak, tak ukrutne nepohodlny a povabny zaroven , mi pred ocami premietol moj zivot. Seba, ked som po prvykrat odmietla tablicku cokolady,ked som do vankusa v noci plakala nad posmeskami o plnych stehnach, celulitidovych hrckach, ked som napokon tancovala vychudnuta pred zrkadlom stastna prestastna ,ze vidim rebra. Mala som 16,17… tam niekde som sa zasekla. Odvtedy mi na tvari pribudli vrasky, nie len ked sa smejem,ved cas sa neda zastavit a ziadne Vichy zazraky nerobi. Som zena. Ibaze , k nej sa “kuracie nozky”nehodia . Chybaju im tie plne stehna, ktore som ich kedysi vzala. A tak som tam stala a zirala na seba, dokial som si nezhrnula nohavice a nezacala chodit. Hore dole, hore dole a este raz, aby som sa uistila,ze v nich kracat viem. Vedela, nuz som ich odniesla k pokladni.
Iba ten,kto mal problem so stravovanim , dokaze pochopit, ake tazke je naucit sa znova jest. Ten kvetinkovy zazrak , ktorym by sa raz chceli moje nohy popysit, nie je liekom na pochmaranu dusu. Ale …ked ich vidim na tej skrinke, ako sa na mna smeju, tak zensky koketne, citim v sebe obrovsku tuzbu zmenit sa. Na zenu. Doslovne.A potom , verim,raz pride den, ked mi tie topanky,hmmm…. vonavo levandulove, sadnu ako uliate a nebude to len:konecne vyzeras ako zena ale ja sa budem zenou citit . Nebudu to ony, co mi dodaju zenskost, to ja ju dodam im. Len sa trochu bojim , ci to este stihnem v casovom limite…
Ps: pozdravujem vsetky zeny, ktore vedia , ze v ruzi na perach ci v opatkoch na topankach sa skryva viac. A ked pojdu dole ulicami, minajuc chodcov okolo seba, ze im prajem, aby sa niesli pysne,lebo nie vsetky maju to, co ony. No a ak sa mi podari, dufam…,lebo by som velmi chcela, v lete sa k ich hupajucim bokom pridam.
