Az potom, ked som bola s pracou takmer hotova. Ked som namacala mop do plastoveho vedierka a kazdy zvuk sa mi vratil v ozvene prazdneho bytu. Vtedy sa mi chcelo plakat. Ked som v spalni nahle uvidela seba a Caroline ako sedime na posteli a smejeme sa z Isadory ,ktora sa obdivuje v zrkadle. Ked som zmyla dlazku na mieste,kde bola Isadorina postielka ,,A teraz pojdes spinkat, dobre moja mala cucoriedka, budes mat sladke sny a potom mi o nich porozpravas...",alebo ked sa pohodena minca na vyzametanej dlazke v obyvacke zmenila na kreslo a ja som nahle uvidela Joshuu ako pracuje na pocitaci .,,Joshua, vratili sa tvoji rodicia po vojne do Grecka? Skusili nast svoj dom? "
,,Skusili a nasli. Len uz mal inych najomnikov. Mojich rodicov odbili,ze co chcu. Ked im povedali,ze ten dom patril pred vojnou im, prekvapene sa ich spytali: ,,Co , ako je mozne, ze z vas nie su mydla?"
,,Mydla?"
,,Zidovske tela sa pouzivali na vyrobu mydiel. To si nevedela? Krajiny sa predbiehali v krutosti, aby sa zapacili Hitlerovi."
Slzy sa mi tlacili do oci. Priala som si byt cim skor von. Prv,nez sa mi uplne rozmoci make-up na ociach. No este predtym, nez som naposledy zhasla svetlo v chodbe, som uvidela Isadoru ako ku mne stvornozky lezie vrieskajuc od radosti. Prava strana telicka jej smiesne vyskakovala o cosi vyssie nez lava. Takmer som si cupla a natiahla k nej ruky. ,,Hi cuty pie!"
Myslela som ,ze som profesionalka. Ze dokazem oddelit pracu od citov. Ved na toto som bola pripravena od sameho zaciatku, odo dna, kedy som s pracou zacala. Vedela som,ze raz odidem. A koniec koncov , toto nebola moja prva rozlucka. Nemala som tolko stastia ako poniektore, ktore si jednu rodinu udrzali na niekolko rokov. Za styri roky som ich vystriedala vela.. Vzdy sa nasiel dovod na odchod. : narodenie noveho dietatka a matka sa rozhodla stat sa mamou v domacnosti, stahovanie sa, rozhodnutie mat opatrovatelku na dochadzanie namiesto s ubytovanim.... Veru, takmer styri dlhe roky krotenia deti. Presne ako v Malom princovi. Uz mi nie su cudzie. Ani ked ich stretnem teraz. Co na tom,ze maju inu nanny? . Navzdy budu istym sposobom moje. Zo stovky decak na ihrisku mi pri pohlade na ne srdce zvlastne podskoci. Ako ked v divadle na scene rozpoznate svoju dcerku. No tieto nemaju moju krv. Su len skrotene a tak MOJE. Ako neskutocne nadana Sabrina, cosi ako mala Alica v krajina zazrakov, ktorej mama neznasala jej zvedavost a tak, aby to nikto nevidel, jej stiskala prsty ,ked ju tahala domov. Alebo Samantha, ktora sa nekonecne hodiny hravala s babikami.Krasna Nicole ci usopleny Oscar, moj Oscar : ,,Aha!" ukazal na dva motyle ,kde som sa s nim naposledy stretla, ,,Medvede idu z lesa!Musime utekat! ", alebo nadany Nathaniel, vecne robiaci chemicke pokusy, jeho sestra Claire a brat Caleb, ktory tak zboznoval sledovanie televizie. Ci chuducka Livia zboznujuca macky, ktorej som vzdy pred spanim hovorila uspavanky o rybkach Frankovi a Gisiele. Madeline, so svojou specialnou technikou lozenia...[ Stavim sa,ze coskoro zacne chodit.] Tiger , adoptovany chlapec z Korei a jeho sestra Caden. Deti, ktore som nesmela steklit, lebo to bol odo mna prejav nasilia. Deti bez ocnych jamok, ktore mi ukazali, ake silne moze byt nahodne spojene surodenecke puto. Nuz a Isadora, moja mala Izzy. Jej kucerave vlasky, buclate nozky....ako dlho trvalo, kym zacala chodit... Chutna zidovka. ,, A ona nie je tvoja dcera? Velmi sa ti podoba...."
Ostala mi kniha s jej fotkami, dar od jej rodicov na pamiatku. A pozvanie do ich noveho domu. Ktovie , ci pridem. Sluby sa tu tak lahko slubuju. Este ze mam ten internet . Obcas mi hadam poslu fotku, dve. A dokial sa tak stane, idem dnes do novej prace a k novemu dietatku. K este neskrotenej Lee. Bojim sa. Vzdy sa na zaciatku bojim.......
