Pre prípad horšieho počasia je pripravený aj obnovený interiér. Tohtoročným mottom je francúzska hudba, vzdávajúc tak hold velikánom Mauriceovi Ravelovi (150. výročie narodenia) a Erikovi Satiemu (100. výročie úmrtia), ale nielen im. Od apríla do septembra 2025 uvádza festival 16 koncertov, na ktorých znie francúzska hudba v kontexte s inou európskou a slovenskou hudbou. Uskutočňuje sa to o.i. s podporou Francúzskeho inštitútu na Slovensku.
V zostave Miloš Slobodník, Yorgos Nousis, Radka Krajčová a Martin Krajčo, takmer takej, ako ich už 30 rokov zažívame doma a v zahraničí, s tým, že ich komorné zoskupenie obohatil Grék žijúci vo Viedni, gitarista a skladateľ Yorgos Nousis (v minulosti Karol Samuelčík), zaznel koncert Bratislavského gitarového kvarteta 31. augusta 2025. Pripomenul mi úspešný koncert tohto telesa v Dome Európy v Paríži a dodnes mi spôsobuje radosť spomienka na vrelé prijatie Francúzov. Trojica z dnešných štyroch tam bola a dobre sa na to pamätá. Aj nedávno (v januári 2023) vystúpili v Paríži, tentokrát v réžii aktuálnej riaditeľky Slovenského inštitútu v Paríži Janky Kňažkovej, v krásnej, čerstvo obnovenej Národnej knižnici Richelieu na vôbec prvom koncerte po jej rekonštrukcii.
Umelci, ktorí sú nielen komornými hráčmi, ale aj vynikajúcimi sólistami, siahajú po zaujímavom repertoári. Ako zvyčajne, aj tentokrát to boli aj nové skladby, a to od dvoch autorov - slovenského skladateľa Petra Machajdíka a člena kvarteta, gréckeho skladateľa Yorgosa Nousisa. Dielo Machajdíka Von z temnoty vzniklo dávnejšie, premiérovali ho v júni t.r. na Gitarovom festivale J.K. Mertza. Má tri rôzne nálady, ktorými sa presúva do čias minimal music a publikum zahŕňa nostalgiou i dobrou energiou. Nousisovo dielo Melodilia pre gitarové kvarteto odznelo vo svetovej premiére. Zaujalo jemnosťou a prehľadnosťou faktúry. Yorgos Nousis a Miloš Slobodník mali pri jeho interpretácii dominantnú úlohu. Nousis je príjemným kultúrnym ambasádorom Grécka, do komornej zostavy bratislavských umelcov akoby odjakživa patril. Jeho kompozičný jazyk je prívetivo južanský.
Jadrom programu boli francúzske diela. Umelci zdôraznili prepojenie francúzskej a španielskej hudby, ktorá je prirodzenou kolískou gitary. Skladateľský odkaz autora Parížskej šestky – Francisa Poulenca, alebo velikánov impresionizmu Claudea Debussyho a Mauricea Ravela, spojili so španielskym skladateľom Manuelom de Falla a jeho dielami, venovanými francúzskym súčasníkom. Umelci dopriali publiku Poulencovu veľmi vydarenú Sonátu, FP8, pôvodne určenú pre 4-ručný klavír. Transkripciou pre gitarové kvarteto získala poetickejší výraz. Po nej znela skladba, originálne skomponovaná pre gitaru, Homenaje a Debussy v sólovej interpretácii Martina Krajča, dielo ideálne pre poetické naladenie tohto umelca.
V gitarovom kvartete Poulenca 3 Improvisations 11 – 13 – 12, FP113, písanom taktiež pôvodne pre klavír, som cítila dominanciu skvelého Miloša Slobodníka. Jeho prejav v kvartete je výrazovo odlišný od Krajča, hra je prenikavejšia, výrazovo robustnejšia. Takáto súhra je obdivuhodná a býva to tak v skvelých komorných zoskupeniach, kde umelci zdôrazňujú ich rovnosť v komornom zoskupení a pri uchopení diel.
Poulenc si svoje diela pre gitaru vážil a umelci si zase radi uctili tohto skladateľa. Údajne vzbudil aj jeho záujem o gitaru španielsky gitarista Andrés Segovia, ktorý bol hosťom na večeri, usporiadanej redaktorom La Revue musicale Henry Prunières a zúčastnili sa jej o.i. aj Maurice Ravel a Francis Poulenc. Martin Krajčo zdôrazňuje rozhodujúci vplyv tohto gitaristu na tvorbu Francúzov v španielskom duchu a naopak.
Asi to bol zámer nechať v druhej polovici koncertu vyznieť krásu diel vrcholných predstaviteľov impresionizmu Debussyho a Ravela. Debussyho rozkošné skladby Doctor Gradus ad Parnassum, Jimbo’s Lullaby a Golliwogg’s cake walk z Children’s corner (Detský kútik) pre gitarové duo boli plné humoru a priam nabádali k swingu. Účinkovalo manželské duo, Martin Krajčo určoval ťah skladby a Radka Krajčová nádherne kreovala zvuk do zaoblenej podoby.
Ravelova Pavane pour une infante défunte (Pavana pre mŕtvu infantku) je pôsobivá aj v originálnej klavírnej podobe. Vo verzii pre gitarové kvarteto v úprave Martina Krajča má ešte poetickejšiu podobu. Bola príkladom jemnosti a poetickosti interpretácie Bratislavského gitarového kvarteta.
Vyvrcholením koncertu bolo slávne Ravelovo Bolero. Spoluhráčom a kľúčovým určovateľom rytmu tohto španielskeho tanca bol syn dua Krajčových, 18-ročný bicista Daniel Krajčo. Neľahká, ale skvele zvládnutá úloha.
Okrem jediného originálu boli teda na programe umne vybrané skladby v transkripcii Martina Krajča, tvoriace jasnú dejovú líniu, dramaturgický oblúk bol dokonalý. Rozhodnutie, po ktorých dielach siahnuť, aby sa nepotlačila esencia, charakter a výraz pôvodných diel, je najdôležitejšie. V prípade, že je originál napríklad pre 4-ručný klavír alebo sólový klavír, to nie je z tohto hľadiska problém. Veľkou výzvou, ktorej umelec čelil, bolo Ravelovo Bolero, aranžované v minulosti do všetkých možných podôb. V tej pre gitarové kvarteto, nádherne dominuje rytmus a aj keď sa nosnosť a veľký zvuk od gitary napriek ozvučeniu čakať nedá, dokázali umelci výrazovo maximum. Napätie, gradácia a virtuozita telesa vytvorili skvelú atmosféru. Bol to veľký zážitok počas lahodného letného večera.
