Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute

Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
Písmo: A- | A+

56. ročník Bratislavských hudobných slávnosti je v plnom prúde. V stredu 29. 9. zaplnili Koncertnú sieň Reduty Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor a ich hostia.

Orchester účinkoval pod taktovkou svojho bývalého šéfdirigenta, Francúza Emmanuela Villauma. V jednom z najlepších diel svetovej hudobnej literatúry, Messa da Requiem Giuseppe Verdiho, účinkovali sopranistka Dinara Alieva, mezzosopranistka Olesya Petrova, tenorista Ștefan Pop a basista Dmitry Bellosselskiy. Slovenský filharmonický zbor naštudoval dielo pod vedením zbormajstra Jozefa Chabroňa.

Emmanuel Villaume
Emmanuel Villaume (zdroj: Alexander Trizuljak)

Verdiho Requiem je formálne vokálno-inštrumentálna skladba, ale môžeme ju spolu s G. B. Shawom kľudne označiť za Verdiho najväčšiu operu. Skladateľ dodržuje základnú štruktúru katolíckej zádušnej omše a ukazuje, že dobre pozná stredoveké sekvencie, hymny, kánon, žalmy, nehovoriac o majstrovstve fúg, perfektne zvládnutých zborom. Ale prístup k matérii je operný. Je to naozajstná dráma s odkazom na pominuteľnosť, na potrebu zvnútornenia, prosby a pokory. Posledná časť diela Libera me vznikla k projektu úcty vzdania Rossinimu. Skladateľ sa k nej vrátil po smrti obdivovaného spisovateľa Alessandra Manzoniho a pod dojmom jeho straty skomponoval v roku 1874 úžasné dielo, ktoré žije dodnes a ujímajú so ho najväčší umelci sveta.

Dinara Alieva, Olesya Petrova, Ștefan Pop, Dmitry Bellosselskiy, Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor
Dinara Alieva, Olesya Petrova, Ștefan Pop, Dmitry Bellosselskiy, Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (zdroj: Alexander Trizuljak)

Na pódiu Slovenskej filharmónie odznelo toto dielo nespočetne veľa razy a zakaždým ináč. Aj to je bonusom živej produkcie. Tentokrát bol výsledný tvar v rukách obľúbeného Villauma, ktorému sú práve monumentálne diela veľmi blízke. Tam vkladá do hudby maximum, buduje celok, ktorý je vnútorne rozvrstvený, vykresľuje všetky detaily partitúry a s umelcami kreuje zvuk, ktorý nesie posolstvo. To včerajšie bolo venovanie koncertu pamiatke všetkých obetí pandémie COVID-19. Dojímavé posolstvo, ktoré v kompletne zaplnenej sále Reduty nenechalo nikoho ľahostajným a po skončení zdvihlo zo sedadiel úplne všetkých ďakujúcich. To je presne tá atmosféra, ktorá ľudí spája v kráse, láske a obdive.

Geniálne dielo majstra Verdiho treba zvládnuť v jeho farebnosti, virtuozite a hlavne vo výraze. Slovenská filharmónia hrala brilantne. Popri orchestri má mimoriadnu úlohu zbor. Slovenský filharmonický zbor patrí k medzinárodnej špičke, zvyčajne sa k nemu dirigenti radi vracajú a pozývajú ho aj na zahraničné turné. Verdiho Requiem má desiatky rokov v repertoári, ale musí ho vždy znova poctivo naštudovať, a to nielen kvôli generačnej výmene, ale aby bol tou pravou oporou - tak, ako to bolo na koncerte BHS. Jeho úloha je kľúčová – v úvodnom pošepky deklamovanom Requiem aeternam dona eis, Domine (Odpočinutie večné, daj im, ó Pane), v magickom Agnus Dei (Baránok Boží), kde v podobe responzoriálneho spevu opakuje text po dámskych sólach tak, ako to býva v omšovom rituáli, nehovoriac o fascinujúcom pianissime (pppp) v záverečnom Libera me (Osloboď ma), súznejúc s omšu uzatvárajúcim sopránovým sólom. Neubránila som sa zimomriavkam pri sekvencii Dies irae (Deň hnevu), kde znie orchester a zbor v plnej sile, vyjadrujúc strach zo smrti a Božieho súdu.

Obrázok blogu
(zdroj: Alexander Trizuljak)

Villaume presne vedel, ako chce dielo vystavať a bral aj ohľad na sólistov a ich ťažké vstupy. Zrejme si podmanil celú sálu, keď zazneli plechové dychové nástroje z balkóna a opakovane ich riadil, aby presne súzvučili s orchestrom na pódiu. To bola naozajstná dráma, ktorá sa aj potom stupňovala.

Obrázok blogu
(zdroj: Alexander Trizuljak)

Zažila sme Requiem v nejednej sólistickej zostave. Táto však bola špecifická. Štyri vynikajúce hlasy, hlavne mimoriadne ženské hlasy – z Azerbajdžanu pochádzajúca sólistka Moskovského divadla sopranistka Dinara Alieva, preslávená vo svete okrem iného v tejto úlohe, precítila svoj part do všetkých detailov. Jej pianissimá boli takmer nečujné – spieva v zovretí masky, ktorú povoľuje pri dosahovaní veľkej dynamiky a vysokého tónu. Má všetko, aj hĺbky a vo výškach je jej hlas bezkonkurenčný.

Akoby nad všetkých vyčnievala mezzosopranistka Olesya Petrova, taktiež sólistka Michailovského divadla v Petrohrade. Suverénna, s krásnym tónom, výbornou technikou, nosným hlasom a s akousi prirodzenou autoritou, keď sa na ňu stále častejšie upierali zraky sopranistky a tenoristu. Pravdepodobne sa málo počuli v pomerne hlučnej akustike sály na pódiu, a tak potrebovali odčítavať z úst. Excelovala, a to nielen v predposlednom čísle Lux aeternam.

Dinara Alieva, Olesya Petrova, Ștefan Pop, Dmitry Bellosselskiy, Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor
Dinara Alieva, Olesya Petrova, Ștefan Pop, Dmitry Bellosselskiy, Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (zdroj: Alexander Trizuljak)

Zaujal ma aj tenorista s krásnym timbrom, pripomínajúcim Pavarottiho a v niektorých momentoch aj P. Dvorského, ktorého som v tomto diele v Redute zažila, keď bol na vrchole svojej kariéry. Ștefan Pop je Rumun, má pozoruhodnú umeleckú kariéru. Obdivovala som jeho mezza voce, ktoré nasadzoval v slávnom Ingemisco, kde mal sólo a vypointoval to do nádherného farebného zvučného tónu. Aj basista Dmitry Bellosselskiy je žiadaným umelcom vo svete, je pozývaný aj ako wagneriánsky spevák do Bayreuthu a spieva aj Wozzecka. Má krásny nosný bas, niekedy mu vzduch v sále trochu prekazil prvý tón, ktorý nasadil, ale jeho kantiléna bola sugestívna.

Obrázok blogu
(zdroj: Alexander Trizuljak)

Najdôležitejšie bolo vyrozprávať príbeh tejto Verdiho opery pre mŕtvych, aby vyznela vrúcnosť jej častí Requiem aeternam a Kyrie eleison, Dies irae, Ofertórium, Sanctus, Agnus Dei, Lux aeterna a Libera me a aj celku a v jeho rámci napríklad ikonická Tuba mirum s basovým sólom či sólistický kvartet v Lacrimosa. A to sa skúsenému Vuillaumovi s vynikajúcim orchestrom Slovenská filharmónia a Slovenským filharmonickým zborom so štvoricou svetových sólistov bez výhrad podarilo.

Bol to nezabudnuteľný večer!

Skryť Zatvoriť reklamu