Vytvoril ju na hudbu Julesa Masseneta pre Kráľovský balet v Londýne pred 50 rokmi. Ide o príbeh lásky, inšpirovaný francúzskou literárnou predlohou Abbého Prévosta Histoire du chevalier Des Grieux et de Manon Lescaut z roku 1731, ku ktorému tvorcovia vybrali hudbu z diel francúzskeho romantického skladateľa Julesa Masseneta. V slovenskej premiére na naštudovanie choreografie dozeral baletný majster Robert Tewsley.
Riaditeľke Baletu SND Nine Polákovej vďačíme za veľmi veľa. Zo svojej špičkovej 16-ročnej kariéry sólistky a primabaleríny Viedenského štátneho baletu prináša nielen kontakty na významné osobnosti svetového baletu, ale aj vzácnu osobnú skúsenosť s repertoárom. Týka sa to aj Manon, ktorú vo Viedni stvárnila s ďalším slovenským rodákom, viedenským kolegom, významným sólistom Romanom Lazíkom. Po Labuťom jazere v choreografii Rudolfa Nurejeva, o ktorej vizuál sa postarala osobne, nakoľko v nej tancovala spolu s ikonickým Manuelom Legris (po tom, čo pôsobil vo Viedni, je dnes šéfom baletu milánskej La Scaly), zaradila so svojím tímom do repertoáru ďalší pôsobivý titul, ktorého podobu dobre pozná a môže ovplyvňovať. A s dôverou ju spolu s partnermi – tvorcami zveruje baletnému ansámblu SND, ktorý formuje za pochodu.
Manon je veľmi vďačný, dojímavý titul. Samotný román je strhujúcim rozprávaním o láske vo Francúzsku 18. storočia. Odhaľuje svet šľachty, bohatej i schudobnelej, zvyky vydržiavať si kurtizány a zaplatiť za pôžitky. A hlavne, výchovu mladých ľudí zveriť kláštorom. Manon sa na ceste do kláštora stretne s chudobným študentom, sama má len 16 rokov, Des Grieux má iba o rok viac. Zamilujú sa spaľujúcou láskou, ktorá však nepotlačí Manoninu túžbu nechať sa zahŕňať luxusom. Tá ju vytrháva z objatia študenta a opakovane vrhá na cestu skazy ako vydržiavanú milenku. Jej láska ku rytierovi Des Grieux je však veľmi silná, preto s milencom utekajú a s ukradnutými šperkami a vyslúžia si zatknutie, väzenie, utrpenie, biedu a odvlečenie do Ameriky.
Milovníkom opery je tento titul dobre známy z dvoch rovnomenných opier od Julesa Masseneta (1884) a od Giacoma Pucciniho (1893), menej od Daniela Aubera (1856).
Milostné pas de deux hlavných predstaviteľov – rytiera Des Grieux a Manon – pripomenú Petra Dvorského a jeho nezabudnuteľnú kreáciu titulnej mužskej postavy vo Viedenskej štátnej opere v diele Pucciniho. Neunikne silná prepojenosť Viedne s Bratislavou, v ostatných desaťročiach živená mimoriadnymi umeleckými zjavmi, v tomto prípade predovšetkým Niny Polákovej.
Manon poteší priaznivcov klasického baletu. Choreografia Kennetha MacMilana je unikátna v tom, že využíva všetky časti tela sólistov i ansámblov, tie, na prvý pohľad ani nepostrehnuteľné kroky na špičkách, špagáty na doraz, umenie detailu akoby prevážilo nad umením celku, ale ťah v diele je. Nie je však hedonistický, ani plný samoúčelných vsuviek. Je to neustále sa rozvíjajúci príbeh, v ktorom je každý krok, či figúra naplnená obsahom. A keď sú jeho tlmočníkmi takí skvelí umelci, ako sa dali zažiť na druhej premiére v sobotu 23. marca 2024, je to mimoriadny zážitok. Manon stvárnila a. h. skvelá primabalerína Maďarského štátneho baletu (od roku 2015) Tatyjana Melnyik, jemná, nežná, sugestívna tanečnica. Vo dvojici s Des Grieux Konstantina Korotkova, prvého sólistu baletu SND (od roku 2017), vytvorili krásny príbeh lásky. Vrcholom boli ich trojnásobné pas de deux.
Jej brata Lescauta tancoval Artemyj Pyzhov, prvý sólista baletu SND, pôsobiaceho v súbore od roku 2016, razantný a uveriteľný tanečník, aj jeho partnerka Nozomi Miura či predstaviteľ bohatého Monsieura G. M. Mergim Veselaj zaujali svojimi výkonmi. Publikum ocenilo ďalších sólistov, zbor Baletu SND a žiakov tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave.
V balete je zaujímavosťou hudba Julesa Masseneta, ktorá nie je prevzatá z jeho opery, ale je to potpourri z 13 jeho opier a 2 oratórií a niekoľkých ďalších, aj klavírnych diel. Od roku 2011 sa hráva verzia, ktorú zinštrumentoval britský dirigent a odborník na Massenetovu tvorbu Martin Yates. Pod jeho taktovkou znel orchester SND mäkko a plasticky.
Scéna a kostýmy sú dielom Nicholas Georgiadis, ktoré výtvarník gréckeho pôvodu vytvoril pre londýnsku produkciu MacMillana. Túto prevzal aj balet SND. Je to výpravná scéna, zdôrazňujúca rozdiel medzi chudobu, v ktorej sa zmieta Manon a pouliční bedári a noblesou paláca - kostýmy majú aj po 50 rokoch stále veľkú príťažlivosť. Sú nápadne jednoduché na strane jednej a pompézne a prepychové na strane druhej. Brokát, perly, hodváb, kožušiny, satén, ale aj otrhané zvyšky šiat, v ktorých sú väzenkyne odvážané do Ameriky.
Manon je strhujúci príbeh, ktorý vrcholí smutným zomieraním hlavnej hrdinky a výjavom žiaľu jej oddaného rytiera Des Grieux. Nie je to však iba dráma, sú to aj pekné zborové scény, baletné sóla, dialógy a v diele je aj veľa láskavého humoru. Všetko s mierou. Výtvarne je to koncert farieb s dokonalými svetlami, divadelno-tanečne mimoriadny zážitok.
