Engelbert Humperdinck (1854 Siegburg – 1921 Neustrelitz) skomponoval svoju slávnu detskú operu Hänsel und Gretel pre Weimar, kde jej premiéra odznela pod taktovkou slávneho Richarda Straussa 23. decembra 1893. Libreto skladateľovej sestry Adelheid Wette vychádzalo z ľudovej rozprávky bratov Grimmovcov.
Aj keď autor skomponoval aj iné diela, hráva sa iba toto jediné, ale zato nepretržite a na celom svete. Skladateľský rukopis sa opiera o Wagnera, s ktorým sa skladateľ stretol a mohol dôkladne spoznať jeho dielo i festival v Bayreuthe. Zachoval si však vlastnú hudobnú reč, zakotvenú v romantickom inštrumentári a spojení s ľudovými piesňami. Mnohé melódie z jeho trojdejstvovej opery doslova zľudoveli.
Opera je určená predovšetkým deťom, takže návštevníci SND majú dnes možnosť bohatého výberu – od opier Čert a Káča, Muflón Anciáš, až k Perníkovej chalúpke a prečo nie aj Rusalka a Hubička. Perníkova chalúpka znie v SND po inscenáciách z rokov 1924, 1939 a 1959 po štvrtý raz. Podpísali sa pod ňu dirigent Maroš Potokár, režisérka Dana Dinková a scénografka a kostýmová výtvarníčka Lucia Šedivá.
Už premiéra 1. marca 2025 predznamenala veľký úspech u detského diváka. Detičky sa na predstavenie doslova hrnuli a kým si niektorí rodičia vybavovali sms na zapnutých mobiloch (sic!), deti sa nestačili vynadívať na tú rozprávkovú krásu. A tej bolo neúrekom.
Bola to pre mňa prvá Perníková chalúpka v slovenčine, originálny nemecký text do slovenčiny umelecky prebásnil Ján Štrasser. Hänsel und Gretel som v origináli zažila viac razy, asi tak, ako každý Prešporák, zaujímajúci sa o hudbu a operu s prístupom k Rakúskej televízii a rozhlasu a dnes aj cez internet. Od vzorov prvotriednych dirigentov, spevákov (o.i. Lucia Popp a Edita Gruberová, dokonca v jednej produkcii aj obe na scéne) a pôsobivých réžií, sa dá iba ťažko odpútať, nehovoriac o filme, ktorý vznikol vo Viedni v roku 1981 s Editou Gruberovou, Brigitte Fassbaender a dirigentom Györgym Soltim.
Tvorivý tím Dinkovej sa obracia na dnešné deti (a aj dospelých). Majú objaviť dobre známy rozprávkový príbeh bratov Grimmovcov o Jankovi a Marienke v modernom šate - miestami znie ako Majka (dvojslabičné slovo sa žiada v hudbe) a okrem „do kelu“, „hrabe ti?“, to dáš“, ktorými sa asi chcel priblížiť dnešnej hovorovej slovenčine, sa dá jeho prebásnenie akceptovať. Pre rodičov sú k dispozícii titulky, pochybujem však, že ich čítajú aj deti. Možno im rodičia dej vysvetľujú alebo je to skrátka jedno, hlavne, že čarodejnica – u Štrassera Striga - skončila v peci. Deti spontánne tlieskali a bolo jasné, že Perníková chalúpka naštartovala svoju úspešnú cestu (SND eviduje aj veľký záujem škôl).
Nuž, keby deti mali rozumieť textu spevákov, nemali by to vždy ľahké. Prezrela som si niekoľko inscenácií Perníkovej chalúpky v nemčine a v anglickom preklade a vo všetkých bolo rozumieť každé slovo. Na scéne SND, žiaľ nie. Neviem, či je ospravedlnením, že deťom je to aj tak jedno. Viac bolo rozumieť mužom - skvelý Ondrej Šaling ako Striga nielenže skvele spieva, ale aj výborne hrá a má vynikajúci kostým. Aj Pavol Remenár ako otec sa deťom páči, miestami to ako opilec trochu preháňa, ale deti ocenili, že zašiel do hľadiska a mohli si ho dobre pozrieť. Rovnako malého Hríbika, výbornú hereckú postavičku Michala Nogu, ktorá je akýmsi rozprávačom.
Marienku spievala sopranistka Adriana Banásová. Jej krásny hlas a výborný herecký, dokonca i tanečný výkon deti nadchol. Janka vynikajúco stvárnila Katarína Hano Flórová a matku skvelá Monika Fabiánová. Dobre sú obsadené aj ďalšie ženské postavy - Andrea Vizvári ako Spánková víla a Zuzana Lisoňová ako Svetluška.
Scéna Lucie Šedivej je krásna, ale trochu preplnená a aj herecká akcia prýšti nadbytočnými scénami – balet, zdvojenie hlavných protagonistov, v inscenácii je sústavný pohyb. Podľa mňa je však samotný príbeh taký priamočiary, že by sa detský divák nenudil ani pri chvíľkovom zastavení.
Pôsobivé však bolo hemženie a rozruch, keď sa deti stratili v lese. Tam našli tvorcovia/tvorkyne tú pravú tvár Perníkovej chalúpky. Sen detí alebo spev vzdávania vďaky sú pretkané nehou a dojaté boli nielen deti.
Preplnená scéna je aj, keď deti objavujú Perníkovú chalúpku. Nie je osamotená, ale stojí v rade podobných chalúpok.
Skvelé spevácke aj herecké výkony podal Bratislavský chlapčenský zbor (zbormajstri Magdaléna Rovňáková, Gabriel Rovňák). Objavuje sa na pódiu na úvod i počas opery, spieva v azda najkrajších častiach opery - sú anjelmi, keď deti spia či na záver v ďakovnej modlitbe.
Maroš Potokár dielo hudobne naštudoval a na premiére orchester Opery SND aj dirigoval. Je to spoľahlivý umelec, ktorého bude SND určite bohato na toto dielo obsadzovať.
Verím, že Perníkova chalúpka ostane v repertoári SND dostatočne dlho a že hlavne cez Vianoce poteší slovenské i zahraničné deti .
My dospelí nebudeme mať možnosť pozrieť si toľko titulov ako deti, hoci ich radi sprevádzame, na programe nebude Maškarný bál, lebo zahraniční tvorcovia od spolupráce odstúpili. Dôvody poznáme. Keby však SND ponechalo na repertoári skvelú inscenáciu Lišky Bystroušky, bolo by sa mohlo tešiť nielen dospelé, ale aj detské publikum a Opera SND by mohla zažiariť aj na súťažiach a zahraničných pódiách.
Dirigent Maroš Potokár, réžia a choreografia Dana Dinková, scéna a kostýmy Lucia Šedivá
Janko: Katarína Hano Flórová, Marienka: Adriana Banásová, Striga: Ondrej Šaling, Otec: Pavol Remenár, Mama: Monika Fabianová, Spánková víla: Andrea Vizvári, Hríbik: Michal Noga, Svetluška: Zuzana Lisoňová a ď.
Baletné štúdio SIMART
Orchester Opery SND
Bratislavský chlapčenský zbor (zbormajstri Magdaléna Rovňáková a Gabriel Rovňák)
